Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

chrápať -e -u -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.

1. vydávať chrapľavé zvuky pri spaní: hlasno ch.

2. expr. (tvrdo) spať: ch-l celý deň

expr. ch-e, akoby drevo pílil veľmi

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
chrápať ‑e ‑u ‑uc/‑ajúc ‑uci/‑ajúci nedok.

chrápať -pe -pu (ne)chráp! -pal -pajúc -pajúci -panie nedok.

chrápanie -nia s. ▶ hlasité hrdelné zvuky, ktoré vydávajú počas spánku niektorí ľudia, obyč. ležiaci na chrbte s pootvorenými ústami: hlasné, neznesiteľné, silnejúce ch.; liečiť ch.; chrápaním trpí až 20 percent ľudí; Z otvorených dverí vychádzalo až sem na dvor chrápanie spiaceho. [L. Ballek]; V pivnici už hluk utíchol, len vše sa ozvalo chrápanie. [Slo 2002] ▷ ↗ i chrápať


chrápať -pe -pu (ne)chráp! -pal -puc/-pajúc -puci/-pajúci -panie nedok. 1. ▶ vydávať hlasité hrdelné zvuky pri spaní: hlasno, ticho ch.; začať, prestať ch.; Sedel so skríženými nohami, zvučne chrápal a hlava mu kľuckala až na kolená. [V. Krupa]; Horár ma každú noc aj dvadsaťkrát zobudil. Vraj chrápem, že nemôže spať. [L. Ťažký]
2. expr.oddávať sa spánku, oddychu, spať; syn. drichmať: spokojne si chrápal; choď už ch.!; Pod pajtou bola šopa so senom-starinou, kde sa muselo chrápať ako v oleji. [M. Krno]; Idem ďalej, mám kde chrápať. [V. Šikula]
fraz. chrápe, akoby drevo pílil v spánku vydáva veľmi hlasité zvuky
opak. chrápavať -va -vajú -val

chrápať 1. pri spaní vydávať hlasité hrdelné zvuky • fraz. expr. píliť drevo: chrápe, píli drevo, len sa tak ozývaexpr. chrapkať (mierne chrápať) • expr. pochrapkávať (prerušovane mierne chrápať)

2. p. spať 1


spať 1. byť v stave spánku obyč. uložený v ležiacej polohe: spať na posteli, posediačkydet. al. expr.: spinkaťspikaťbúvaťbuvičkaťbuvinkaťbuvikaťhajaťhajenkaťhajinkaťhajkaťhajuškaťspajkať: dieťa sladko spinká, búvaexpr. drichmať: celú noc som nedrichmalexpr. chrápať (obyč. tvrdo spať): chrápe už dve hodinypejor. zdochýnať: zdochýnal celé dopoludnieexpr.: fuňaťfunieťfraz. expr. dúchať kašuhovor. expr. odfukovať (pri spaní hlasno dýchať): funí, odfukuje vo vedľajšej miestnostinár. expr. gabať: gabal by aj do obedaležať: nechaj ho na pokoji, už ležínocovať (spať niekde cez noc): Kde si dnes nocoval?nocľažiť (spávať niekde cez noc) • driemaťexpr.: driemkaťchrapkaťpodriemkavaťpodriemavaťpožmurovať (čiastočne, chvíľami slabo spať): drieme pri knihevyspávať (dlho, veľa spať) • vylihovaťvylihúvaťvylíhať (zbytočne veľa spať)

2. p. súložiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

chrápať, -e, -u, -ajúci, rozk. nechráp nedok.

1. vydávať chrapľavé hrdelné zvuky pri spaní: chrápe, akoby dosky pílil; Z izby dolieha hlboké, odmerané chrápanie. (Kuk.)

2. expr. tvrdo spať: Ráno ona musela zakúriť, lebo pani kuchárka ešte chrápala. (Al.) V chalupe našiel Martina ešte chrápať. (Ráz.);

opak. chrápavať, -a, -ajú;

dok. zachrápať

chrápať nedok. (chriapať)
1. csl vydávať pri spaní chrapľavé zvuky: Celú noc chrápau̯ (Bobrovec LM); Volaju, že ňemožu spavať, a chriapu (Polomka BRE); Rozvaliu̯ sa na lavici a začau̯ ukrutňe chrápat (Záh. Bystrica BRA); Na svekrové chrápanié sa až dzeci budzili (Malženice HLO); Na téj chiži šicke chrapaľi (Hrabkov PRE); Ňemožu spac pre toto tvojo chrapaňe (Dl. Lúka BAR)
F. chrápe, jako keť koritá strúhá (Bošáca TRČ), chrápe, jak kebi drevo rezau̯ (Hlboké SEN), chrápe aňi najatí (Rim. Píla RS) - veľmi silno
2. expr. spať: Už dávno chrápe (Rochovce ROŽ)
F. došeu̯ sem, a tis chrápau̯ jag zarezaní (Kuchyňa MAL) - ty si tuho spal; šeci chrápali, jak kebi bola najtukšá noc (Lapáš NIT) - tuho spali


chriapať p. chrápať

chrápať ndk
1. vydávať chrapľavé hrdelné zvuky pri spaní: gako spyciho wložjli, tak y spal a chrapal (SK 1697); nemusys ty od zapadu slunce až do wýchodu na twém lužku chrápati (StN 1786)
2. expr spať, chrčať: (kôň) w ten čas se potj, nechce wstat, chrape, wála se (PL 1787)

chrápať chrápať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu