chránič -a m. predmet na ochranu (pred nárazom, chladom ap.), chránidlo: ch. hlavy, uší, nôh, ch-e pre hokejistov
chránič -ča pl. N -če m.
chránič -ča pl. N -če m. (i na čo) ▶ predmet, ktorý niečo chráni pred poškodením v dôsledku vonkajšieho pôsobenia (pred nárazom, hlukom, chladom a pod.), chránidlo: drevený, kožený, plastový ch.; matracový ch.; ch. káblov; chrániče lakťov, kolien a ramien pre bicyklistov; ch. chrbtice, zubov; nosiť, používať chrániče na uši; S chráničmi sa vyhnete [korčuliari] zbytočným odreninám a rozbitým kolenám. [Pt 2000]; Puk prekĺzol brankárovi pod chráničmi do siete. [Sme 2004]
chránič predmet na ochranu pred nárazom, chladom a pod. • chránidlo: kožené chrániče, chránidlá; chrániče, chránidlá pre futbalistov
chránič, -a m. ochranné zariadenie, predmet, ktorý niečo chráni, chránidlo: šport. ch. nôh (napr. pri hokeji)
chránič m. 1. nov. ochranné zariadenie (napr. na píle): Treba opraviť ten chráňič (Lipt. Hrádok LM) 2. zried. ochranca, záchranca: A ten oficir bul muj chraňič, bo me odňiz do lazaretu (Haniska PRE)