chovateľ -a mn. -ia m. kto sa stará o chov zvierat: ch. oviec, koní;
chovateľka -y -liek ž.;
chovateľský príd.: ch. krúžok, ch-á stanica;
chovateľstvo -a s. odbor zameraný na chov (hosp.) zvierat
chovateľ -ľa pl. N -lia G -ľov m.
chovateľ -ľa pl. N -lia G -ľov m. ▶ kto chová zvieratá al. sa stará o zvieratá: ch. psov, holubov, dobytka; ch. a krotiteľ divej zveri; úspechy chovateľov koní na medzinárodných súťažiach; spolok chovateľov exotických zvierat ▷ chovateľka -ky -liek ž.: manželka pracuje ako ch. a ošetrovateľka zvierat; Obe chovateľky si starostlivo vyberajú aj nových majiteľov a získať od nich krásne šteňa je poctou. [KyR 2001]
chovateľ kto chová zvieratá, kto sa stará o zvieratá: dochovávateľ: chovateľ, dochovávateľ dobytka, ošípaných
chovateľ, -a, mn. č. -lia m. kto chová hospodárske zvieratá, pestovateľ, dochovávateľ: ch. dobytka, ošípaných, oviec;
chovateľka, -y, -liek ž.;
chovateľský príd.: ch-é krúžky;
chovateľstvo, -a str. pestovanie hospodárskych zvierat
chovateľ m. nov. kto chová hospodárske zvieratá: Na okoľí som poznau̯ šetkích chovateľou oviec (Prievidza)
chovateľ m 1. živiteľ: altor: chowatel, kterýž někoho žiwi a chowá (WU 1750); nutritius: chowatel, opatrownjk (AP 1769) 2. kŕmič: porculator: swin chowatel (LD 18. st)