chovanec -nca m.
1. kto žije vo (výchovnom) ústave, internáte ap.
2. dieťa prijaté do výchovy v rodine;
chovanica -e -níc, chovanka -y -niek, k 1 i chovankyňa -e -kýň ž.;
chovanecký príd.
chovanica -ce -níc, chovanka -ky -niek, chovankyňa -ne -kýň ž.
chovanec -nca pl. N -nci m. 1. ▶ kto žije v zariadení ústavnej starostlivosti (vo výchovnom ústave, v internáte a pod.): bývalý ch. katolíckeho internátu; ch. polepšovne, ústavu pre mladistvých, reedukačného domova pre mládež; maloletí chovanci detského domova; získať si dôveru chovancov 2. ▶ (obyč. o zvierati) čo bolo vzaté do opatery; čo je chované v zajatí, zverenec: pracovníci zoo nosia svojim chovancom seno, chlieb a mäso; Koníky sú obľúbenými chovancami morských akvárií. [VNK 2002] ▷ chovanica -ce -níc, chovanka -ky -niek, chovankyňa -ne -kýň ž.: prichýliť na víkend chovanku; na benefičnom podujatí vystúpili aj chovankyne miestneho detského domova; Vyzerala vtedy upnutá a strojená v akýchsi nevýrazných popolavých šatách, aké nosia chovanice v dievčenských ústavoch. [P. Štrelinger]
chovanica p. zverenica 1
zverenica 1. dievča zverené niekomu do opatery, do starostlivosti • zverenka • zverenkyňa: maloletá zverenica, zverenka • chovanica • chovanka • chovankyňa (obyč. dievča, ktoré je vo výchovnom ústave)
2. p. snúbenica
chovanica, -e, -níc ž. dievča prijaté za vlastné
chovanica ž. csl osvojené, adoptované dievča: Dobrú já mám chovaňicu, aňi vlasná céra bi sa tag o mňa ňestarala (Kšinná BÁN); Suseda ňemali dzeci, tag si zebrali chovaňicu (Stupava BRA); Naša nevesta bola u jejéj tetki za chovanicu, ottál sa aj vidala (Brestovany TRN); Mi sa o našu chovaňicu tak staráme jako o svoju vlasnú (Bošáca TRČ); Svojih dzecoh ňemaľi, ľem totu chovaňicu, co ju z ľeľenca priveźľi (Sabinov)