chova -y ž. zastaráv. strava, jedlo; stravovanie: dobrá, biedna ch.; učňov prijímali na ch-u
chova -vy chov ž.
chova -vy chov ž. zastar. 1. ▶ jedlo s istým zložením a úpravou, pokrm: vzali sme si chovu na celý deň 2. ▶ pravidelné podávanie stravy, stravovanie: mať niekoho na chovu stravovať niekoho; byť u niekoho na chove stravovať sa u niekoho; učeň mal slabú chovu □ robiť, slúžiť niekde len za chovu pracovať niekde bezplatne, iba za stravu
chova 1. p. strava 1, jedlo 1, 2 2. p. chov
chov starostlivosť o zvieratá zacielená na ich praktické využitie: chov hydiny, rýb • odchov: odchov teliat • dôchov: dôchov plemenných zvierat • príchov (chov mladého dobytka, obyč. na plemeno) • chova: vziať na chovu teľa
jedlo 1. potraviny pripravené na jedenie • pokrm: teplé, studené jedlo, teplý, studený pokrm • strava (jedlo s istým zložením a úpravou): výdatná strava • potrava (látky, ktoré prijímajú organizmy na svoju výživu): diétna potrava • zried. jedza (Kukučín) • expr. objedza (obyč. dobré, hojné jedlo) • obživa: obživa na celý deň • výživa: dojčenská výživa • jedenie: jedenia bolo málo • zájedka (menšie množstvo jedla na zajedenie): pripraviť si na zájedku chlebíčky • pren. stôl: bohatý stôl • hovor. strova: biedna strova • hovor.: vára • varivo (varené jedlo): vôňa dobrej váry, dobrého variva • hovor. živobytie: zobral si so sebou živobytie na celý týždeň • hovor. proviant: vziať si proviant do batoha • expr. jedivo: na cestu mu dali kopu jediva • det.: papa • papka • zastaráv. poživeň: zháňať poživeň • zastaráv. chova: biedna chova • zastar. kost: z toho kostu nestučnie • zastar. syt (Sládkovič) • zastaráv. živnosť • zastaráv.: menáž • mináž (spoločné vojenské al. väzenské jedlo) • expr. al. hrub. žrádlo: nemám doma nijaké žrádlo • hrub.: žranica • žranie: myslí iba na žranicu, na žranie • pejor.: brečka • žbrnda (nechutné riedke jedlo): jesť protivnú brečku, žbrndu • hovor. pejor.: gebuzina • babranina • babranica (nechutné jedlo) • hovor. pejor. šlichta (nechutné jedlo) • pejor. zastar.: miškulancie • mišpulancie • subšt. magľajz (nechutné jedlo)
2. požívanie potravy • jedenie: vyrušili ho pri jedle, pri jedení • stravovanie: diétne stravovanie • zastaráv. chova: prijať študentov na chovu • zastar. kost: byť u niekoho na koste
strava 1. pravidelne podávané jedlo: prijať niekoho na stravu • stravovanie: stravovanie v závodnej jedálni • výživa (poskytovanie životne dôležitých látok organizmu v podobe potravy): racionálna výživa • zastaráv. chova • hovor. zastar. kost: byť u niekoho na koste (Timrava)
2. p. jedlo 1
chova (nár. i chôva), -y ž. ľud.
1. strava, potrava, jedlo, stravovanie: Nosiči pracujú namáhavo, treba im silnej chovy. (Kuk.) Na deň dostaneme štyridsať grajciarov i chovu. (Taj.) Nezaslúži si ani chovu. (Laz.) Robota veľká a chova tenká. (prísl.) Chôva bola dobrá. (Zgur.)
2. kŕmenie, chovanie, chov: Vezme na chovu teľa. (Taj.)
chôva p. chova
chova ž. (chuova, chóva, chvóva) 1. strsl, zsl strava, jedlo; stravovanie: Chovu má po domoch (Bobrovec LM); Učeň má slabú chuovu a ešťe robiď misí (Pucov DK); Veď zme si zali chovi na celí ďeň (St. Hory BB); Každej oberádž dostáu̯ chovu a naspaťi sa mohou̯ pajťe (Čelovce MK); Keď robí v mesťe, to ho ťesta i chova draho vijdú (Čičmany ŽIL); Náš kravár má okrem chuovi a patnástich zlatích aj dvoje čižmí (Brestovec MYJ); Pri mlácení šeckím mlaccon sa dávala chvóva, tedi sa lepšé varilo (Šípkové PIE); Chóvu zme volakedi dovíjakú ňemali (Poľ. Kesov NIT) L. biď na chove (Prievidza) - stravovať sa; ziaď na chuovu (Stankovany RUŽ), miet na chove (Záh. Bystrica BRA) - stravovať; slúžil za chvóvu (Bošáca TRČ), robiď za chóvu (Lapáš NIT) - bezplatne iba za stravu 2. krm, kŕmenie: Raz ňevén, aká to buďe chova be_sena (Kalinovo LUČ)
chôva ž. jor, záh pestúnka, opatrovkyňa dieťaťa: Ďeže som muohla šetko nastačiť pri toľkej roboťe, misela som vám chuovu najáť (Dol. Lehota DK); Sesterňica biu̯a za chúvu v Másce u jedné rodzini (Stupava BRA); Je u ňich za chúvu (Brodské SKA)
chuova p. chova
chova [cho-, chô-, chú-] ž 1. strava, potrava, stravovanie: na tiden tuze chuowu a trunek (DOMANIŽA 1697); (Markus) medzy kralowskimy psy chuowu a obydleny swe mal (PeP 1769); za chowu služebneg na den po dwuch grossoch (N. MESTO n. V. 1772) 2. čes pestúnka, dojka: geraria: chúwa, pestúnka, dogka (KS 1763); budu mnozi chúwi a dogky potrebowat (VP 1764); -ka, -ečka dem k 2: nutricula: chuwka, dogčečka, chuwečka (KS 1763)
chúva p. chova