Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

chova -y ž. zastaráv. strava, jedlo; stravovanie: dobrá, biedna ch.; učňov prijímali na ch-u

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
chova ‑y ž. (strava)

chova -vy chov ž. zastar. 1.jedlo s istým zložením a úpravou, pokrm: vzali sme si chovu na celý deň
2. ▶ pravidelné podávanie stravy, stravovanie: mať niekoho na chovu stravovať niekoho; byť u niekoho na chove stravovať sa u niekoho; učeň mal slabú chovurobiť, slúžiť niekde len za chovu pracovať niekde bezplatne, iba za stravu

-ová/239714±923: verbá nedok. 3. os. sg. 542 chová/542

-vá/367930±1579 23.12: verbá nedok. 3. os. sg. 11533 tr/9465 hne/1411 cho/542 plyt/111 (1/4)

chova 1. p. strava 1, jedlo 1, 2 2. p. chov


chov starostlivosť o zvieratá zacielená na ich praktické využitie: chov hydiny, rýbodchov: odchov teliatdôchov: dôchov plemenných zvieratpríchov (chov mladého dobytka, obyč. na plemeno) • chova: vziať na chovu teľa


jedlo 1. potraviny pripravené na jedenie • pokrm: teplé, studené jedlo, teplý, studený pokrmstrava (jedlo s istým zložením a úpravou): výdatná stravapotrava (látky, ktoré prijímajú organizmy na svoju výživu): diétna potravazried. jedza (Kukučín)expr. objedza (obyč. dobré, hojné jedlo) • obživa: obživa na celý deňvýživa: dojčenská výživajedenie: jedenia bolo málozájedka (menšie množstvo jedla na zajedenie): pripraviť si na zájedku chlebíčkypren. stôl: bohatý stôlhovor. strova: biedna strovahovor.: váravarivo (varené jedlo): vôňa dobrej váry, dobrého varivahovor. živobytie: zobral si so sebou živobytie na celý týždeňhovor. proviant: vziať si proviant do batohaexpr. jedivo: na cestu mu dali kopu jedivadet.: papapapkazastaráv. poživeň: zháňať poživeňzastaráv. chova: biedna chovazastar. kost: z toho kostu nestučniezastar. syt (Sládkovič)zastaráv. živnosťzastaráv.: menážmináž (spoločné vojenské al. väzenské jedlo) • expr. al. hrub. žrádlo: nemám doma nijaké žrádlohrub.: žranicažranie: myslí iba na žranicu, na žraniepejor.: brečkažbrnda (nechutné riedke jedlo): jesť protivnú brečku, žbrnduhovor. pejor.: gebuzinababraninababranica (nechutné jedlo) • hovor. pejor. šlichta (nechutné jedlo) • pejor. zastar.: miškulanciemišpulanciesubšt. magľajz (nechutné jedlo)

2. požívanie potravy • jedenie: vyrušili ho pri jedle, pri jedenístravovanie: diétne stravovaniezastaráv. chova: prijať študentov na chovuzastar. kost: byť u niekoho na koste


strava 1. pravidelne podávané jedlo: prijať niekoho na stravustravovanie: stravovanie v závodnej jedálnivýživa (poskytovanie životne dôležitých látok organizmu v podobe potravy): racionálna výživazastaráv. chovahovor. zastar. kost: byť u niekoho na koste (Timrava)

2. p. jedlo 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

chova (nár. i chôva), -y ž. ľud.

1. strava, potrava, jedlo, stravovanie: Nosiči pracujú namáhavo, treba im silnej chovy. (Kuk.) Na deň dostaneme štyridsať grajciarov i chovu. (Taj.) Nezaslúži si ani chovu. (Laz.) Robota veľká a chova tenká. (prísl.) Chôva bola dobrá. (Zgur.)

2. kŕmenie, chovanie, chov: Vezme na chovu teľa. (Taj.)


chôva p. chova

chova ž. (chuova, chóva, chvóva)
1. strsl, zsl strava, jedlo; stravovanie: Chovu má po domoch (Bobrovec LM); Učeň má slabú chuovu a ešťe robiď misí (Pucov DK); Veď zme si zali chovi na celí ďeň (St. Hory BB); Každej oberádž dostáu̯ chovu a naspaťi sa mohou̯ pajťe (Čelovce MK); Keď robí v mesťe, to ho ťesta i chova draho vijdú (Čičmany ŽIL); Náš kravár má okrem chuovi a patnástich zlatích aj dvoje čižmí (Brestovec MYJ); Pri mlácení šeckím mlaccon sa dávala chvóva, tedi sa lepšé varilo (Šípkové PIE); Chóvu zme volakedi dovíjakú ňemali (Poľ. Kesov NIT)
L. biď na chove (Prievidza) - stravovať sa; ziaď na chuovu (Stankovany RUŽ), miet na chove (Záh. Bystrica BRA) - stravovať; slúžil za chvóvu (Bošáca TRČ), robiď za chóvu (Lapáš NIT) - bezplatne iba za stravu
2. krm, kŕmenie: Raz ňevén, aká to buďe chova be_sena (Kalinovo LUČ)


chôva ž. jor, záh pestúnka, opatrovkyňa dieťaťa: Ďeže som muohla šetko nastačiť pri toľkej roboťe, misela som vám chuovu najáť (Dol. Lehota DK); Sesterňica biu̯a za chúvu v Másce u jedné rodzini (Stupava BRA); Je u ňich za chúvu (Brodské SKA)


chuova p. chova

chova [cho-, chô-, chú-] ž
1. strava, potrava, stravovanie: na tiden tuze chuowu a trunek (DOMANIŽA 1697); (Markus) medzy kralowskimy psy chuowu a obydleny swe mal (PeP 1769); za chowu služebneg na den po dwuch grossoch (N. MESTO n. V. 1772)
2. čes pestúnka, dojka: geraria: chúwa, pestúnka, dogka (KS 1763); budu mnozi chúwi a dogky potrebowat (VP 1764); -ka, -ečka dem k 2: nutricula: chuwka, dogčečka, chuwečka (KS 1763)


chúva p. chova

Chowa Chowa
chova
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) chova
G (bez) chovy
D (k) chove
A (vidím) chovu
L (o) chove
I (s) chovou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) chovy
G (bez) chov
D (k) chovám
A (vidím) chovy
L (o) chovách
I (s) chovami
a chov zvierat, poľovníctvo et production animale, chasse
dojčiace kravy a zmiešané chovy vaches allaitantes et exploitations mixtes
chov geneticky modifikovaných zvierat élevage d'animaux génétiquement modifiés
chov zvierat, poľovníctvo a s tým production animale, chasse et
porastov a obilnín a chove et céréalières et l'élevage
úradne uznané za chovy officiellement reconnues comme exploitations
zmiešané chovy v regióne exploitations mixtes dans la région

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu