chov -u m.
1. starostlivosť o zvieratá (zacielená na ich praktické využitie): ch. dobytka, koní, rýb, včiel; plemenný ch. na rozmnožovanie
2. skupina zvierat v rámci plemena: kmeňový ch., elitný ch.; pochádzajú z jedného ch-u
chov chovu pl. N chovy m.
chov chovu pl. N chovy m. 1. iba sg. ▶ starostlivosť o zvieratá (ustajnenie, kŕmenie, ošetrovanie) zameraná na ich praktické využitie al. na vyšľachtenie plemena, príp. ako záľuba: ch. hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, koní; ch. hydiny, včiel, rýb; ch. zveri starostlivosť spojená s odbornými zásahmi napr. na zachovanie rovnováhy medzi stavom zveri a prostredím, na zvyšovanie chovnej kvality; úžitkový ch.; produkčný ch. prasníc; ekologický ch. starostlivosť s dostatočným zabezpečením priestoru, hygienických podmienok a pobytu zvierat na pastve; intenzívny ch. starostlivosť o zvieratá vo veľkom množstve, veľkochov; polointenzívny ch. charakteristický pre drobnochovateľov; ch. v zajatí; vzorkovnica chovu koní zariadenie umožňujúce výskumné, pedagogické a športové aktivity spojené so starostlivosťou o kone; zákaz klietkového chovu hydiny; rozširovať ch. exotických zvierat; Vhodnými opatreniami a intenzifikáciou chovu v Írsku, Francúzsku a Holandsku udržali ovčiarstvo ako jedno z podstatných odvetví živočíšnej výroby. [Pt 2000] 2. zootech. ▶ skupina zvierat v rámci plemena: plemenný, čistokrvný ch.; elitný, kmeňový ch. zameraný na produkciu najkvalitnejších plemenných zvierat čistokrvnou plemenitbou; uzavretý ch. v ktorom sa dlhší čas nepoužívali cudzie plemená; líniový ch. geneticky veľmi vyrovnaný chov jedného plemena zvierat, ktoré majú spoločného predka, chovná línia, líniová plemenitba; zákaz premiestňovania zvierat medzi jednotlivými chovmi; zlikvidovať dva chovy; zakladať umelé chovy; súťažné vtáky musia pochádzať z jedného chovu
chov starostlivosť o zvieratá zacielená na ich praktické využitie: chov hydiny, rýb • odchov: odchov teliat • dôchov: dôchov plemenných zvierat • príchov (chov mladého dobytka, obyč. na plemeno) • chova: vziať na chovu teľa
chov, -u m. dochovávanie, pestovanie domácich zvierat, statku a pod.: ch. dobytka, koní, hydiny, ošípaných, oviec, včiel, rýb; plemenný ch. určený na rozmnožovanie; spoločný ch., družstevný ch.
chov m. strsl, zsl chovanie, dochovávanie dobytka: To si nahámo na chou to prase (Rochovce ROŽ); Kec ca krava oťeľí a buďe maď jalovičku, prisaďíme hu na chov (Návojovce TOP); Dicki sa mi chof koní oplácal (Dol. Súča TRČ)