chotár -a L -i mn. -e m. územie patriace k obci: prejsť celý ch., kopcovitá časť ch-a;
chotárny príd.: ch-e názvy;
chotárik -a m. zdrob.
chotárny -na -ne príd.
chotárny -na -ne príd. ▶ súvisiaci s chotárom, územím patriacim k obci; nachádzajúci sa v chotári: chotárna značka; ch. kameň tvoriaci hranicu medzi chotármi; chotárna mapa obce; chotárna hranica mesta s obcou; Staršie názvy chotárnych objektov sú zapísané v mestských knihách a súdnych spisoch. [J. Krško] □ geod., lingv. chotárny názov pomenovanie územia (lesa, lúky, pasienka, role), skupín pozemkov al. jednotlivých geografických objektov
chotár, -a, 6. p. -i, mn. č. -e m.
1. územie, pozemky patriace k obci (polia, lúky, lesy): obecný, mestský ch.;
2. hranica medzi pozemkami dvoch obcí; rozhranie;
chotárny príd.: ch. kameň, ch-a hranica, ch-e medze
chotárny príd. 1. súvisiaci s chotárom, extravilánom obce: I pochiťiľi mu teho koňa i hore chotarnimi cestami pochoďiľi na ňom (Or. Jasenica DK) 2. pomedzný, tvoriaci chotárnu hranicu al. jej časť L. chotárni kämeň (Prievidza) - medzný kameň; chotární kopec (Bošáca TRČ) - medzník; chotárna roľa (Studenec LVO) - roľa na okraji chotára