choromyseľný
I. príd. duševne chorý: ch. človek, vyhlásiť niekoho za ch-ého;
choromyseľne prísl.: ch. sa správať;
choromyseľnosť -i ž.
II. choromyseľný m. duševne chorý človek: ústav pre ch-ých
choromyseľný -ného pl. N -ní G -ných m.
choromyseľný -ná -né príd.
choromyseľný1 -ná -né príd. 1. ▶ ktorý je duševne chorý; svedčiaci o duševnej chorobe; syn. pomätený, bláznivý, šialený: ch. človek; choromyseľné správanie, blúznenie; ch. výraz tváre; mať choromyseľné predstavy; to je výplod choromyseľnej fantázie 2. 2. st. -nejší expr. ▶ správajúci sa nerozvážne, nerozumne; syn. pochabý, šialený: nechať školu bol jeden z jeho choromyseľných skutkov; s choromyseľnejším nápadom som sa ešte nestretol
choromyseľný2 -ného pl. N -ní m. ▶ kto je duševne chorý: nevyspytateľné správanie choromyseľných; vyhlásiť niekoho za choromyseľného; rodičia zodpovedajú za činy choromyseľného ▷ choromyseľná -nej pl. N -né G -ných ž.: euforické pocity choromyseľnej vystriedala hlboká depresia
bláznivý 1. duševne chorý • pomätený • nenormálny • choromyseľný: na starosť ostala bláznivá, pomätená, nenormálna, choromyseľná • šialený • zbláznený • fraz. chorý na rozum • fraz. expr. padnutý na hlavu: šialený, zbláznený človek; osoba chorá na rozum, padnutá na hlavu • hovor. pochabý • expr.: spochabený • pojašený: nevedel, čo môže čakať od pochabého, spochabeného mozgu • nepríčetný • posadnutý • hovor. expr.: šibnutý • ťuknutý • ďugnutý • ďubnutý • ďabnutý • hovor. pejor.: trafený • strelený • švihnutý • strihnutý • slang. šľahnutý • neskl. hovor. pejor. šiši • pren. frcnutý • subšt.: mešuge • mišuge • cvoknutý
2. expr. zbavený rozvahy, nekontrolujúci svoje prejavy, správanie (o človeku); svedčiaci o tom • nerozumný • nerozvážny • pobláznený: bláznivé, nerozvážne, nerozumné, pobláznené dievča; bláznivý, nerozumný, nerozvážny plán • nemúdry • nezmyselný: nemúdry, nezmyselný nápad • bláznovský • expr.: šialený • zbláznený • pochabý • spochabený • pochábeľský: mal svoje bláznovské obdobie; šialené roky; zbláznená, pochabá, spochabená, pochábeľská mladosť • expr.: poplašený • splašený • pojašený • zjašený • rozjašený • strelený • trafený • pobesnený: poplašený, splašený, pojašený, zjašený chalan; výplody streleného, trafeného mozgu • expr. potáraný (Timrava, Podjavorinská) • samopašný • šantivý • rozbláznený: samopašné, šantivé, rozbláznené šteňa
3. p. silný 2, prudký 1, 2 4. p. výstredný 1
choromyseľný ktorý je duševne chorý • pomätený • bláznivý • šialený: správanie choromyseľného, pomäteného, bláznivého, šialeného človeka • nenormálny • fraz. chorý na rozum • fraz. expr. padnutý na hlavu • hovor. chorý: je nenormálny, chorý na rozum, padnutý na hlavu; choromyseľná, chorá osoba • expr.: pojašený • zjašený • zošalený: vyčíňa ako pojašená, zjašená • hovor. pochabý • expr. spochabený: trhala si vlasy ako pochabá, spochabená • hovor. expr.: šibnutý • šľahnutý • ťuknutý • ďugnutý • ďubnutý • ďabnutý • hovor. pejor.: trafený • strelený: správal sa ako šibnutý, ťuknutý, ďugnutý, ďubnutý, ďabnutý; výmysly trafeného, streleného mozgu • neskl. hovor. pejor.: šiši • plem-plem • subšt. cvoknutý
porov. aj slabomyseľný
choromyseľný príd. úchylný od normálneho duševného stavu, pomätený: ústav pre ch-ých;
choromyseľne prísl.;
choromyseľnosť, -ti ž.
choromyseľný príd. nov. duševne chorý: Mala vádz ďeťí, ale jennu má choromiselnú (Lapáš NIT) L. choromiselna choroba (Závadka n. Hron. BRE) - duševná choroba