Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

chomút -a m. časť postroja kladená ťažnému zvieraťu na šiju: založiť koňovi ch.;

pren. expr. povinnosť, bremeno, jarmo: manželský ch., navliecť na seba ch.;

chomútový príd.;

chomútik -a m. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
chomút ‑a m.; chomútový; chomútik ‑a m.

chomút -ta pl. N -ty m.

chomút -ta pl. N -ty m. 1.časť postroja, ktorá sa navlieka koňovi, zriedkavo aj hovädziemu dobytku na šiju: konský, kravský ch.; založiť koňovi na krk ch.; sedlári vyrábali chomúty, sedlá a čalúnenie do kočiarov; ch. umožnil lepšie využiť ťažnú silu zvierat
2. expr. ▶ čo obmedzuje voľnosť, slobodu, čo je na ťarchu; ťažko doliehajúca povinnosť, bremeno, jarmo: Žiaľ mi na krk vešia chomút, staré dni moje pochovali nádeje. [Š. Pártošová]; Osud nás najmä v posledných rokoch neustále strkal do situácií, v ktorých sa bolo treba rozhodovať medzi chomútom a voľnosťou. [DF 2000]
fraz. žart. dostať niekoho do chomúta prinútiť niekoho vstúpiť do manželstva; žart. navliecť si/založiť si na krk [manželský] chomút (obyč. o mužovi) oženiť sa; strčiť/vložiť/vopchať hlavu do chomúta a) žart. oženiť sa b) prijať bremeno, povinnosť, záväzok, zodpovednosť; strkať/pchať hlavu do chomúta a) žart. chcieť sa oženiť b) brať na seba bremeno, povinnosť, záväzok, zodpovednosť; vymaniť sa z chomúta dostať sa z istého útlaku, jarma a pod., získať slobodu; zapriahnuť niekoho do chomúta al. nasadiť niekomu chomút prinútiť niekoho k istej činnosti
chomútik -ka pl. N -ky m. zdrob. k 2: nechcelo sa im do chomútika nechceli sa zosobášiť

-út/45560±211 31.13: substantíva m. neživ. N+A sg. 6943±7 inštitút/2827 štatút/1734 kút/960 prút/793 atribút/493
+5
−7
chomút/99 vermút/23 (2/14)

chomút p. záťaž 2


záťaž 1. fyzický tlak prenášanej hmotnosti: beh so záťažoupríťaž: loď s príťažouzaťaženie: povolené zaťaženie mosta

2. ťažko doliehajúca povinnosť • starosťpríťaž: nevýkonný pracovník je pre podnik len záťažou, príťažoubremenopoet. al. arch. bremä: bremeno vojenských výdavkovťarcha: byť niekomu na ťarchupoet. oťaž (Hviezdoslav)pren. expr. chomút: manželský chomútexpr. jarmo

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

chomút, -a m. súčiastka postroja, ktorá sa kladie koňovi na šiju: založiť ch.; kôň je pod ch-om má ch.;

pren. povinnosť, bremeno, jarmo: Riadny chomút navliekli (fašisti) na národ. (Laz.); ch. biedy

strkať hlavu do ch-a dobrovoľne prijímať jarmo, útlak;

chomútový príd.: ch. postroj ktorého hlavnou súčiastkou je chomút;

chomútik, -a m. zdrob.

chlmút p. chomút


chomút m. (chomunt, chomot, chomont, chlmút)
1. csl časť pracovného postroja na šiju koňa: Kej malo (žriebä) dva roki, uš sa učelo ze starším - chomúd na krg a g oju! (Podmanín PB); Rucil chomont na koňa, zapriahnul do voza a vibral śe do mesta (V. Šariš PRE); zaprahnudz do chomuta (Studenec LVO)
L. do chomúta! (Sokolče LM) - zvolanie na koňa pri zakladaní postroja
F. sveččí mu to jako sviňi chomút (Bošáca TRČ) - vôbec mu to nesvedčí; keť sa chlab ožení, akobi si zavesiu̯ na hrtan chomút (Turany MAR) - stratil slobodu; teda ket sa ženev, poránní chomút si zebrav na seba, je darebná (Šípkové PIE) - zle sa oženil
2. csl obyč. mn. č. celý pracovný konský postroj: Tia kone ešte f chomútoch chodä (Rochovce ROŽ); Koňe ťahajo štverňoch alebo f chomuťe (Pohorelá BRE); Na parádu zme išli s tima voliči, jako do mal sersam, aj chomúti boli, aj šíre (Brestovany TRN); Oťedz nam zjednal teho koňa aj ze saňiami, aj s chomutom za ďevatna_zlatek (Riečnica KNM); Koňe cahaju v homutoch (Smižany SNV); Predal šicko, i koňe i chomonti (Okruhlé GIR)
3. kožený postroj na rožný statok: Do vŕšku ťahajú tri kravi: jedna fpretku je f chomúťe a za ňou sú dve v jarme (Sučany MAR); Chlmúti preci len lepšia ako ja̋rmo (Brusník REV)
4. zastar. mužský kožuštek bez rukávov: Tie chomúti sä robiľi väčšinou biele (Párnica DK)
5. drôtená podložka pod ženský účes al. čepiec: Vlasi mala f chomúťe, okolo ňeho okrúťeľi jej té stránki a to pekňe viselo už na zadok (Prievidza)
6. závinu podobné jedlo: Chomúd bívau̯ hlavním vianočním jedlom f Prievidzi - to sa naťenko rozgúľalo cesto, namasťilo sa maslom, posipalo škoricou a hrozienkami, skrúťelo sa a dalo do mľieka vivariď aľebo fcelosťi aľebo pokrájané na kúski (Prievidza)
7. pejor. hlupák (i nadávka): To je len chomút! (St. Hory BB); Má ženu takí chomút, ani chleba nevié napiécit (Šípkové PIE); chomútik i chomútok m. zdrob. expr. k 1: Mav doma od najvaččích chomútov po chomúciki pre žrepce, handluvav s konma (Brestovany TRN); Najprv len tak som hoďil chomúteg na žriébacko, abi si trochu skrs krg naviklo (Dol. Súča TRČ); k 3: Na kravi bóv aj chomútik, ked volado oborávav kukuricu (Siladice HLO); k 5: chomúťik (Prievidza)

chomút m súčasť ťažkého konského postroja, ktorá sa kladie ťažnému koňovi na šiju: chomut Simonowy na rozkaz Geg Oswicenosti pany dano, kdy mel gyty do sedmihrackeg zeme, podkow no 100 (TRENČÍN 1645-47); furman zapraha naručneho k sedlowemu, k dyssly z chomutu wisicymi remenmi neb retezmi (OP 1685); (remenár) nadstawowal remene, čo ydu k chomutom (ORLOVÉ 1747); molile: mlynsky chomut, ktery na krk howadam strkagu (KS 1763)
F. chytať do ch-a podrobovať: subjugo: podmanugem, do garma, do chomúta chytám (KS 1763); -ny, -ový príd: chomutnich sstrankow (ORLOVÉ 1737); chomutowe stranky (PÚCHOV 1742)

Chomút Chomút
chomút
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) chomút
G (bez) chomúta
D (k) chomútu
A (vidím) chomút
L (o) chomúte
I (s) chomútom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) chomúty
G (bez) chomútov
D (k) chomútom
A (vidím) chomúty
L (o) chomútoch
I (s) chomútmi

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu