cholera ž. (choreľa, koľera, koléra, koreľa)
1. csl ťažká epidemická črevná choroba: Choreľe tu prú bívaľi (Dol. Lehota DK); Že jim madž na chorelu umrúli (Brusník REV); Skačanoh na korelu vimrelo pou̯ ďeďini (Návojovce TOP); Na korelu umírau̯o volakedi velice moc ludzí (Záh. Ves MAL); Tu ból volakedi mor velkí a koreli boli tri rázi (Ružindol TRN); Bula koľera, ta ňeišľi ňigdze (Ďačov SAB); koľera na statki (Smižany SNV)
F. v nadávkach a kliatbach: abi ho korela naťiahla tam, ďe je! (V. Bielice TOP); ket ta nesce koléra zebrat! (Dol. Súča TRČ); bodaj ce kolera ulapila! (Spiš. Podhradie LVO); ti choľero choľerska, co ňeśpiš!? (Kendice PRE); idz do frasovej koreli! (Sobrance)
2. expr. choroba vôbec: Akúsi koleru som chitiu̯ (Likavka RUŽ); Čo to za koleru zasek chodí? (Val. Belá PDZ); Mosí to mat nejakú koleru, ket to tak dechne (Brezová p. Brad. MYJ)
F. pekne povrchu po téj streche chodzili kozlence, ani kolera sa ím nestala (Malženice HLO) - nič sa im nestalo; neni jéj ani korela, len sa robí, že je nezdravá (Šurany NZ) - nič jej nie je; korelu sa naučila (Svätoplukovo NIT) - nič sa nenaučila
3. trn choroba koní, prejavujúca sa záchvatom zúrivosti, jankovitosť: Aj koleristé kone boli, to s teho krmená lebo š čoho dostal koleru (Hrnčiarovce n. Par. TRN); Korelistí kón, ket to nanho došlo, bil, hádzal zatki, aj vós prekocil - korela je zákonitá chiba (Brestovany TRN)
4. expr. niečo škodlivé, zlé; čert, diabol ap.: Voláku koleru son zedól lebo vipil, je mi na skapání (Lovčice TRN); Bárjakú koleru predávali f šenkoch cez vojnu (Šípkové PIE)
F. čižmi cesni ja_koľera (Sobrance) - veľmi tesné; kerá korela vám chodzila na okno búchat?! (Brestovany TRN) - aký naničhodník
choreľa p. cholera
koléra p. cholera
koreľa p. cholera