chodník -a m.
1. cestička pre chodcov: lesný ch.
2. vyvýšený pás po okrajoch ulice vyhradený chodcom: asfaltový ch.;
chodníkový príd.;
chodníček -čka m. zdrob.
● dať sa na krivé ch-y spustiť sa (význ. 5)
chodník -ka pl. N -ky m.
chodník -ka pl. N -ky m. 1. ▶ vyvýšený priestor po okrajoch cesty al. ulice určený pre chodcov: široký asfaltový ch.; preplnené chodníky množstvo ľudí na chodníkoch; stáť na okraji chodníka; kráčať po chodníku; zametať chodníky; posypať zamrznuté, zľadovatené chodníky soľou; naraziť autom do obrubníka na chodníku □ pohyblivý chodník zariadenie na vodorovnú al. šikmú prepravu osôb (na letisku, v obchodných centrách a pod.) 2. ▶ užší pruh zeme upravený na chodenie; cestička pre chodcov: lesný, horský, poľovnícky ch.; cykloturistický ch. určený pre cyklistov; turistický ch. označený v teréne normalizovanou štvorcovou turistickou značkou (medzi dvoma bielymi pásmi je pás červenej, zelenej, žltej al. modrej farby) al. tyčovým označením nad hornou hranicou lesa; náučný ch. turisticky vytýčený smer označený v teréne normalizovanou značkou so zeleným pruhom a informačnými tabuľami o prírodných al. historických zaujímavostiach územia; hrebeňový ch. nachádzajúci sa na horskom hrebeni; ch. vyšliapaný cez pole; dvor s príjazdovým chodníkom; hľadať ch. v lese; značkovať chodníky; pod listnatým húštím sa hadil ch.; Po chodníku trvá to síce ešte dobrú štvrťhodinku, ale hore úžľabinou mladému človeku niekoľko minút. [F. Švantner] ◘ fraz. expr. šliapať chodník (obyč. o žene) živiť sa prostitúciou, byť prostitútkou ▷ chodníček -čka pl. N -čky m. zdrob.: vychodený, kľukatý ch.; Poznám svoj kraj. Doliny aj vŕšteky, chodníčky v horách, cestičky medzi dedinami. [V. Šikula] ◘ fraz. dať sa na krivé chodníčky začať robiť niečo zlé, mravne upadnúť; dať sa na zbojnícke chodníčky a) stať sa zbojníkom b) mravne upadnúť; chodiť/kráčať po bludných/krivých/zlých chodníčkoch vykonávať niečo zlé, nelegálne, často také, čo je v rozpore s etikou, mravnosťou a pod.; nájsť si chodníček k niekomu al. k srdcu niekoho a) porozumieť si b) získať si priazeň niekoho; zanechať krivé/zlé chodníčky zanechať život, ktorý je v rozpore s etikou, zákonom a pod.; zvádzať/zviesť niekoho na zlé/krivé chodníčky zatiahnuť niekoho do činnosti, ktorá je v rozpore s etikou, zákonom a pod.
chodník 1. užší pruh zeme upravený na chodenie: poľný, turistický chodník • cestička: lesné cestičky • prť (chodník vyšliapaný zverou, dobytkom): kamzíčia prť • zried. cestica (Šikula)
2. vyvýšený priestor po okrajoch ulice vyhradený pre chodcov: široký asfaltový chodník • zastar. trotoár
chodník, -a m.
1. cestička pre peších v poli, v lese ap.: lesný, horský, poľný ch.; turistický ch.
● chodiť po zlých, krivých, bludných ch-och (chodníčkoch) viesť ľahkomyseľný, nezriadený život; dať sa na zlé, bludné, nebezpečné, krivé ch-y (chodníčky); zvádzať, zviesť niekoho na zlé, krivé, bludné ch-y (chodníčky);
2. priestor po okrajoch cesty vyhradený pre chodcov: dláždený, asfaltový ch.; úzky, široký ch.; chodiť po ch-u;
chodníkový príd.: ch-á dlažba;
chodníček, -čka m. zdrob. malý úzky chodník, cestička: Vlasy rozčesané, chodníček uprostred rovný (Rys.) cestička vo vlasoch, pútec; pren.: Kráčala chodníčkami života. (Krno) Že si sa dal na staré chodníčky! (Skal.) vrátil si sa k starému spôsobu života. Aj ty na tie chodníčky prídeš (Tat.) budeš konať ako ostatní. Po všelijakých chodníčkoch chodieval (Min.) všelijako žil, má pestrú minulosť. Však ja poznám jeho chodníčky (Kal.) záľuby, záujmy. Viem o otcových chodníčkoch. (Al.) Ustal sledovať bočné chodníčky priateľovej logiky (Kuk.) prefíkanosť, špekulantstvo
● ísť, chodiť po vyšliapaných, vychodených, vydratých ch-och konať podľa starých, obvyklých spôsobov; nájsť si ch. k niekomu, k srdcu niekoho spôsob, ako niekoho získať, ako sa s niekým spriateliť: Nenašli chodníčka k ostatným ľuďom. (Pláv.)
chodník m. 1. strsl, zsl, spiš cestička a. pre chodcov: Rozhodovaľi zme sa, či mame is prez vrch za chodňikom, aľebo za hrackuou naokolo (Or. Jasenica DK); Vibroďíme im chodňíke (Čierny Balog BRE); Chod lem róno po chodníku! (Rochovce ROŽ); Po záhumňiah iďe choňňík, po ňom príďež za ďeďinu (Návojovce TOP); A o_téj druhéj dolini je poton tak krížon g Rošindolu chodník (Ružindol TRN); Keť póďete po cesťe, natrafíťe na choňňík a ten váz zaveďe aš tam (Lapáš NIT); Ked ňejdzem po hrackej, ta idzem po pešim hodňiku (Smižany SNV) F. krivé chonníki (Trenč. Závada TRČ) - nestatočnosť; chodzit po zlích choňňíkoch (Bošáca TRČ), da_ca na planie chodňíki (Rim. Píla RS) - nestatočne žiť; má desat choňňíkov na jennu cestu (Bošáca TRČ) - je prefíkaný b. vyšliapaná statkom, zverou, prť: Pekňe ena za druhou po choňíku zišle kravi tam do doľine g vode (V. Lom MK) 2. jstrsl, jzsl brázda, cestička tvoriaca medzi vinicami medzu, rúna: Len sa zebrau̯ hore chodňíkem a fuk sa do búdi (Rača BRA); Preto sa udržalo hrozno aj pri chodníkoch v doz dobrón stave (Myslenice MOD); chonník (Čachtice NMV); choňík (Dol. Strehová MK) 3. strsl, spiš pútec vo vlasoch: Ďiouke male čez hlavu preďelenej vlase choňíkom a napomáduvanej a vrkodž vo pätorme zapletanej (Čelovce MK); Zrobim ci chodňik, trimaj hlavu! (Žakarovce GEL); chodňík (Cinobaňa LUČ, Or. Jasenica DK) 4. miera pri práci s priadzou a plátnom - 12 nitiek: peť chodníkof (Rajec ŽIL); chodník (Brestovec MYJ)
chodník m cestička pre peších v poli, v lese, na lúke: od neyakeho chodnika rozdelugy se dwe cesty (ZVOLEN 1567); lyde prez zbozya chodniky delagy (TRENČÍN 1595-96); pessy chodnik (NP 17. st); trames: križowi chodnik (AS 1728); ribi morske se prechazagu w chodnikach morskich (MS 1758) vo vodnom prúde; žadnemu okrem pocestnim na zgewnich hradskich cestach a chodnikoch ukazati sa neni slobodne (PONIKY 1786); x. pren Pán sprowodil mňa prez chodnjk sprawedlnosti (BlR 18. st) F. pokračovať podľa ctných ch-ov viesť počestný život: wždy pokračowali podle ctnych chodnikuw (GŠ 1758); učiniť rovné ch-y Pána pripraviť sa na príchod Mesiáša: priprawte cestu Pane, rowne učinte chodniky geho (MS 1758); x. bibl (o Bohu) vynaučiť svoje ch-y koho ukázať niekomu kresťanský spôsob života: Pane, chodnjki swé wynauč mňa (BlR 18. st); dokiaľ nie sú ch-y zarúbané kým nie je neskoro: usylug se, dokud gest čas a negsau chodniky gesste zarubane, bys nalezen byl mezy powolanymi (SP 1696); oddávať sa na staré ch-y žiť starým (nesprávnym) spôsobom života: na stare chodniky se oddawa, pri tem čloweku absolutio gest daremna (SP 1696); -ový príd: semitalis: chodnykowy, čo k chodnyku prináležj (KS 1763); chodníček dem: trefiss meczy kamenyim drobnim na hodniczek (s. l. 1568); prissel mezy winice na geden uzučky chodniček (KT 1753); chodňiček pre luďi (GV 1755); x. pren leniwy čloweče, gdi k mrawencowy a znameneg chodničky geho (KREMNICA 18. st) spôsob života F. zanechať zlé ch-y prestať s pomýleným, nesprávnym spôsobom života: obyčage zle zaňechag, ay zle chodnički (GŠ 1758); pýtať sa na staré ch-y rozhodnúť sa pre starý (správny) spôsob života: pitagte sa na chodničky stare (WS 18. st); vyučiť koho čie ch-y ukázať niekomu správny spôsob života: Pane, chodnjčky twé wyuč mne (MPS 1777); -ový príd: semitalis: chodnykowy, chodnyčkowy (KS 1763)