Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj ssj ssn hssj subst priezviská un

chodník -a m.

1. cestička pre chodcov: lesný ch.

2. vyvýšený pás po okrajoch ulice vyhradený chodcom: asfaltový ch.;

chodníkový príd.;

chodníček -čka m. zdrob.

dať sa na krivé ch-y spustiť sa (význ. 5)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
chodník ‑a m.; chodníkový; chodníček ‑čka m.

chodníček -čka pl. N -čky m. zdrob.

chodník -ka pl. N -ky m. 1. ▶ vyvýšený priestor po okrajoch cesty al. ulice určený pre chodcov: široký asfaltový ch.; preplnené chodníky množstvo ľudí na chodníkoch; stáť na okraji chodníka; kráčať po chodníku; zametať chodníky; posypať zamrznuté, zľadovatené chodníky soľou; naraziť autom do obrubníka na chodníkupohyblivý chodník zariadenie na vodorovnú al. šikmú prepravu osôb (na letisku, v obchodných centrách a pod.)
2. ▶ užší pruh zeme upravený na chodenie; cestička pre chodcov: lesný, horský, poľovnícky ch.; cykloturistický ch. určený pre cyklistov; turistický ch. označený v teréne normalizovanou štvorcovou turistickou značkou (medzi dvoma bielymi pásmi je pás červenej, zelenej, žltej al. modrej farby) al. tyčovým označením nad hornou hranicou lesa; náučný ch. turisticky vytýčený smer označený v teréne normalizovanou značkou so zeleným pruhom a informačnými tabuľami o prírodných al. historických zaujímavostiach územia; hrebeňový ch. nachádzajúci sa na horskom hrebeni; ch. vyšliapaný cez pole; dvor s príjazdovým chodníkom; hľadať ch. v lese; značkovať chodníky; pod listnatým húštím sa hadil ch.; Po chodníku trvá to síce ešte dobrú štvrťhodinku, ale hore úžľabinou mladému človeku niekoľko minút. [F. Švantner]
fraz. expr. šliapať chodník (obyč. o žene) živiť sa prostitúciou, byť prostitútkou
chodníček -čka pl. N -čky m. zdrob.: vychodený, kľukatý ch.; Poznám svoj kraj. Doliny aj vŕšteky, chodníčky v horách, cestičky medzi dedinami. [V. Šikula]fraz. dať sa na krivé chodníčky začať robiť niečo zlé, mravne upadnúť; dať sa na zbojnícke chodníčky a) stať sa zbojníkom b) mravne upadnúť; chodiť/kráčať po bludných/krivých/zlých chodníčkoch vykonávať niečo zlé, nelegálne, často také, čo je v rozpore s etikou, mravnosťou a pod.; nájsť si chodníček k niekomu al. k srdcu niekoho a) porozumieť si b) získať si priazeň niekoho; zanechať krivé/zlé chodníčky zanechať život, ktorý je v rozpore s etikou, zákonom a pod.; zvádzať/zviesť niekoho na zlé/krivé chodníčky zatiahnuť niekoho do činnosti, ktorá je v rozpore s etikou, zákonom a pod.

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

chodník, -a m.

1. cestička pre peších v poli, v lese ap.: lesný, horský, poľný ch.; turistický ch.

chodiť po zlých, krivých, bludných ch-och (chodníčkoch) viesť ľahkomyseľný, nezriadený život; dať sa na zlé, bludné, nebezpečné, krivé ch-y (chodníčky); zvádzať, zviesť niekoho na zlé, krivé, bludné ch-y (chodníčky);

2. priestor po okrajoch cesty vyhradený pre chodcov: dláždený, asfaltový ch.; úzky, široký ch.; chodiť po ch-u;

chodníkový príd.: ch-á dlažba;

chodníček, -čka m. zdrob. malý úzky chodník, cestička: Vlasy rozčesané, chodníček uprostred rovný (Rys.) cestička vo vlasoch, pútec; pren.: Kráčala chodníčkami života. (Krno) Že si sa dal na staré chodníčky! (Skal.) vrátil si sa k starému spôsobu života. Aj ty na tie chodníčky prídeš (Tat.) budeš konať ako ostatní. Po všelijakých chodníčkoch chodieval (Min.) všelijako žil, má pestrú minulosť. Však ja poznám jeho chodníčky (Kal.) záľuby, záujmy. Viem o otcových chodníčkoch. (Al.) Ustal sledovať bočné chodníčky priateľovej logiky (Kuk.) prefíkanosť, špekulantstvo

ísť, chodiť po vyšliapaných, vychodených, vydratých ch-och konať podľa starých, obvyklých spôsobov; nájsť si ch. k niekomu, k srdcu niekoho spôsob, ako niekoho získať, ako sa s niekým spriateliť: Nenašli chodníčka k ostatným ľuďom. (Pláv.)

chodníček m.
1. strsl, zsl expr. chodník, cestička pre chodcov: Jäkí to, reku, fajní chodníček! (Or. Biely Potok TRS); Ej, volakoho tu musíme miet, chodňíček je ušlapaní (Jablonové MAL); A uš sa mi zabelel ten chodníček (Val. Belá PDZ); Chonníček som nemohla najss h tej hore (V. Rovné BYT)
L. na chodňíčki (Bacúch BRE) - druh výšivky
F. po pekních choňňíčkoch chodzí (Bošáca TRČ) - iron. nespráva sa statočne
2. medza deliaca dve vinice: chodňíčok (Kozárovce ZM)
3. pútec vo vlasoch: chodňíček (Bobrov NÁM)
4. zried. žart. zákal, osla na chlebe: Pekní chleba si napiekla, má chonníčeg aj bundičku (Brestovany TRN)

chodník m cestička pre peších v poli, v lese, na lúke: od neyakeho chodnika rozdelugy se dwe cesty (ZVOLEN 1567); lyde prez zbozya chodniky delagy (TRENČÍN 1595-96); pessy chodnik (NP 17. st); trames: križowi chodnik (AS 1728); ribi morske se prechazagu w chodnikach morskich (MS 1758) vo vodnom prúde; žadnemu okrem pocestnim na zgewnich hradskich cestach a chodnikoch ukazati sa neni slobodne (PONIKY 1786);
x. pren Pán sprowodil mňa prez chodnjk sprawedlnosti (BlR 18. st)
F. pokračovať podľa ctných ch-ov viesť počestný život: wždy pokračowali podle ctnych chodnikuw (GŠ 1758); učiniť rovné ch-y Pána pripraviť sa na príchod Mesiáša: priprawte cestu Pane, rowne učinte chodniky geho (MS 1758);
x. bibl (o Bohu) vynaučiť svoje ch-y koho ukázať niekomu kresťanský spôsob života: Pane, chodnjki swé wynauč mňa (BlR 18. st); dokiaľ nie sú ch-y zarúbané kým nie je neskoro: usylug se, dokud gest čas a negsau chodniky gesste zarubane, bys nalezen byl mezy powolanymi (SP 1696); oddávať sa na staré ch-y žiť starým (nesprávnym) spôsobom života: na stare chodniky se oddawa, pri tem čloweku absolutio gest daremna (SP 1696); -ový príd: semitalis: chodnykowy, čo k chodnyku prináležj (KS 1763); chodníček dem: trefiss meczy kamenyim drobnim na hodniczek (s. l. 1568); prissel mezy winice na geden uzučky chodniček (KT 1753); chodňiček pre luďi (GV 1755);
x. pren leniwy čloweče, gdi k mrawencowy a znameneg chodničky geho (KREMNICA 18. st) spôsob života
F. zanechať zlé ch-y prestať s pomýleným, nesprávnym spôsobom života: obyčage zle zaňechag, ay zle chodnički (GŠ 1758); pýtať sa na staré ch-y rozhodnúť sa pre starý (správny) spôsob života: pitagte sa na chodničky stare (WS 18. st); vyučiť koho čie ch-y ukázať niekomu správny spôsob života: Pane, chodnjčky twé wyuč mne (MPS 1777); -ový príd: semitalis: chodnykowy, chodnyčkowy (KS 1763)

chodníček
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) chodníček
G (bez) chodníčka
D (k) chodníčku
A (vidím) chodníček
L (o) chodníčku
I (s) chodníčkom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) chodníčky
G (bez) chodníčkov
D (k) chodníčkom
A (vidím) chodníčky
L (o) chodníčkoch
I (s) chodníčkami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko CHODNÍČEK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
TATRANSKÁ LOMNICA, okr. POPRAD – 2×;

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum KAMENNÝ CHODNÍČEK v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
NEDOŽERY (NEDOŽERY-BREZANY)
šesť kilometrov a chodníček six kilomètres, et le sentier

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu