chmára -y chmár ž.
1. tmavý dažďový oblak, mrak, mračno: sivé, ťažké ch-y;
pren. ťažké položenie, nebezpečenstvo, beznádejnosť: ťažké ch-y sa sťahovali nad krajinou
2. zachmúrený, ustarostený, hnevlivý výraz: zahnať ch-y z čela;
chmárka -y -rok, chmárička -y -čiek ž. zdrob.
chmára -ry chmár ž.
chmára -ry chmár ž. 1. ▶ útvar z vodných pár vo vyšších vrstvách atmosféry s charakteristickým tmavým sfarbením, mrak, mračno, dažďový oblak: čierna búrková ch.; dusné, ťažké, temné chmáry; obloha sa zatiahla chmárami; slnko rozohnalo chmáry; A zrazu zašiel i mesiac za hustú chmáru. [J. Števček] 2. obyč. pl. chmáry trochu expr. ▶ skľučujúci, stiesňujúci pocit z niečoho: chmáry pochybností, podozrenia; zbaviť sa chmár minulosti 3. ▶ výraz tváre vyjadrujúci nepriaznivé citové rozpoloženie, smútok, nepokoj: po tvári mu preletela ch.; Riaditeľ sa nervózne prechádzal po kancelárii, na čele chmára. [P. Štrelinger] ◘ fraz. chmáry visia/sťahujú sa nad niekým, nad niečím okolo niekoho al. niečoho sa zhromažďujú hrozby, zlé okolnosti, približuje sa nebezpečenstvo ▷ chmárka -ky -rok ž. zdrob.: slnka veľa, žiadne chmárky; chmárička, chmáročka -ky -čiek ž. zdrob. expr.: na oblohe nebolo ani obláčika, ani chmáričky; Cez Johannovu mladú tvár preletela chmáročka. [H. Zelinová]
hrozba 1. výstražné napomínanie • vyhrážka: nebáť sa hrozieb, vyhrážok; donucovanie hrozbami, vyhrážkami • kniž. zried.: záhroz • záhroza (Hviezdoslav)
2. blízkosť nebezpečenstva: hrozba hladu • expr.: strašidlo • strašiak: strašidlo, strašiak komunizmu • kniž. chmúra • chmára • mrak • mračno: rozohnať chmúry, chmáry, mraky, mračná nad krajinou
chmára 1. p. mrákava 2. p. nebezpečenstvo
mrákava súvislé ťažké mraky • čierňava: sťahuje sa mrákava, čierňava • chmárava • chmúrava • chmára • chmúra • zried. kúrňava • zastar. mrákota • poet. síňava • expr. húľava (búrkový oblak)
nebezpečenstvo možnosť niečoho zlého • kniž. nebezpečie: nebezpečenstvo, nebezpečie úrazu, výbuchu • hrozba (blízkosť nebezpečenstva): hrozba hladu • riziko (nebezpečenstvo straty, neúspechu): robiť niečo na vlastné riziko • kniž.: chmára • chmúra: rozohnať chmáry, chmúry nad krajinou
oblak 1. pary tvoriace v ovzduší súvislý celok • mrak • mračno (obyč. tmavý, ťažký oblak): nad mestom visia nízke oblaky, mračná; búrkový oblak, mrak • chmára (obyč. dažďový oblak): chmáry na obzore • expr. kúrňava: ženie sa snehová kúrňava
2. zhluk čiastočiek vo vzduchu pripomínajúci oblak • mrak • mračno: oblaky, mračná dymu • kúdol • kúr: zvírený kúdol, kúr prachu • expr.: kúrňava • kundol: zdvihla sa kúrňava piesku • roj (o hmyze): roje, oblaky komárov • zried. záhal (Figuli)
chmára, -y, chmár ž.
1. tmavý, daždivý oblak, mrak, mračno: Na oblohe viseli šedivé chmáry. (Gráf); sťahujú sa ch-y, valia sa ch-y; ťažké ch-y, snehové ch-y;
pren. hroziace nebezpečenstvo, nešťastie, veľká starosť, smútok ap.: Chmáry, visiace nad svetom, nevedeli ju znepokojiť. (Urb.) Ťažké chmáry sa sťahovali nad nami. (Vans.) Nebolo už chmár v jeho živote. (Fig.) Zaľahla chmára i na jeho dušu. (Škult.) Láska zahnala chmáry bázne a strachu. (Vans.) V hlavách sa im snuli chmáry osamelosti. (Gráf.)
2. zachmúrený, ustarostený al. hnevlivý výraz tváre: Ťažká chmára sa mu rozložila na čele. (Kuk.) Čelo sa mu chmárou zatiahlo. (Kuk.) V oku jej zaplápolal oheň šťastia, z líca zmizli chmáry. (Kuk.);
chmárka, -y, -rok i chmárička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.: Na nebi niet ani chmárky (Kuk.) je celkom jasno
chmára ž. (chmara) 1. strsl, strnitr, vsl oblak, mračno: Po ňebi sa hnaľi veľké chmári (Turany MAR); Akia chmári idú! (Nandraž REV); Ľen abi vetor prišou̯, čo bi tí chmári rozohnau̯ (Kšinná BÁN); Poznášajme friško snopi, lebo sa robá velké chmári, čochvíla bude pršať (Lapáš NIT); Podzme domu, ľeca čarne hmari, budze harmavica (Letanovce SNV); Chmari viśeľi až na źemi (Drien. N. Ves PRE); čierne chmari (Dol. Lehota DK) L. vetrová chmara (Mur. Dl. Lúka REV) - vetrom prihnané mračno F. preľeťieď aňi chmára (Blatnica MAR) - veľmi rýchlo prebehnúť; tag išli (včely) pona_dvori ako chmara (Východná LM), roj leci jak taka hmara, ked je velki (Hnilec SNV) - ako mračno hnané vetrom; hmara še uterhla (Smižany SNV), chmara śe urvala (Janov PRE) - je prietrž mračien; púšťať chmári (Mošovce MAR) - zastrašovať; vichvaľidz aš po same chmari (Cejkov TRB) - veľmi vychváliť; muśi to mac hodz aj spot hmaroch (V. Šariš PRE) - za každú cenu 2. expr. čert, parom (obyč. v nadávkach a kliatbach): Ešte nejde tá chmára zo školi (St. Hory BB); Dze u chmarou je?! (V. Zalužice MCH); Idz do chmari! (Žalobín VRN); Chmara bi ce uźala! (Sobrance); chmárka ž. zdrob. expr. k 1: Dva-tri tižňi aňi chmarka ňebula na ňebe (Brezina TRB)
chmára ž tmavý dažďový oblak, mrak: morska hwezda biwa oblakami aneb chmarami čiernyma zastinena (MS 1758); x. pren zapudzil temné chmári serdtza nasoho (HPS 1752) veľkú starosť, smútok