chlapec -pca V -pče/-pec m.
1. nedospelá al. dospievajúca osoba muž. pohlavia: malý, veľký, samopašný ch.; narodil sa jej ch.
2. mladý slobodný muž, mládenec, mladík: náš ch. maturuje
3. hovor. milý: (ne)mať ch-a
4. hovor. muž (význ. 1): naši ch-i vyhrali; hôrni ch-i jánošíkovci;
chlapčenský príd.: ch. vek, oblek;
chlapčensky prísl.: ch. sa správať;
chlapčenstvo -a s. chlapčenský vek;
chlapček -a mn. -ovia m. zdrob.;
chlapčisko -a s. i m. zvel.
chlapčenstvo -va s.
chlapčenstvo -va s. 1. ▶ obdobie chlapčenských rokov, chlapčenský vek: bezstarostné, doznievajúce ch.; poznali sa od chlapčenstva; už za chlapčenstva nebolo s ním rady; Tým zážitkom vyskočil z chlapčenstva do veku dospelosti. [P. Kováčik]; Takmer všetky moje spomienky na detstvo a chlapčenstvo majú dajaký vzťah k otcovi. [Anton Hlinka] 2. ▶ charakteristické vlastnosti chlapca, chlapčenská povaha, chlapčenský charakter: jeho večné ch.; v jeho správaní prevládalo ch.; Ako tak píšem, uvedomujem si, koľko vo mne zostalo chlapčenstva a mladosti. [L. Ballek]; Zlaté časy, keď ním zmietalo bujné chlapčenstvo. [P. Andruška]
chlapec, -pca, 5. p. -pče/-pec m.
1. nedospelý človek mužského pohlavia: malý, nezbedný, samopašný ch.; má, majú ch-a narodilo sa jej (im) dieťa mužského pohlavia; je, počína si ako (malý) ch.
● za ch-a v mladosti;
2. hovor. mladý, slobodný mužský, mladík: mať ch-a (o dievčati) mať známosť
● hôrni ch-i jánošíkovci, zbojníci, pren. i o partizánoch;
chlapčenský (zastar. i chlapecký) príd.: ch. vek, ch-á škola, ch. kabát, ch. oblek;
chlapčensky (zastar. i chlapecký) prísl.: ch. rozmýšľať, ch. sa chovať;
chlapčenstvo (zastar. i chlapectvo), -a str. chlapčenský vek: v ch-e, za ch-a;
chlapček, -a, mn. č. -ovia m. zdrob.;
chlapčisko, -a str. i m. zvel. expr.
chlapčenstvo s. chlapčenský vek, detstvo: Ešče za chlapčenstva som očúval o téj rodzine šeličo (Bošáca TRČ)
chlapec [chla-, chlo-] m 1. nedospelý človek mužského pohlavia: chlapczi dwa sluzebny (SUČANY 1622) sluhovia; tedy Vah tak ssyroko nechodyl než vsko, žeby ho chlapecz mohel prehodit (T. TEPLÁ 1634); postquam crevit puer; když giž chlapec k weku dospělému prissel (WU 1750); zeťali brezu, už hu vezú, už na ňu chlapci nepolezú (PV 1762); chlapcom pastyrským oheň (podkladať) nech se zakáže (PH 1770) pastierikom 2. syn: kdiž chlapca sweho pochowawal ((BYTČA) 17. st); nepos ex filia: dcérowy chlapec (KS 1763) vnuk 3. nedospelý sluha, paholok; žiak al. učeň: strani chlapcow, kterim se stuol w Trnawe držj (TRSTÍN 1658); barwy byli trene skrze učně (:chlapca:) na mramoře (OP 1685); gedneho chlapcza zaopatrite k volom (LIPTOV 1706); od sedlákuv chlopec (BR 1785); ze strany sskody skrze chlapcow porobenych (PONIKY 1794) 4. drevený kôl s držadlom: vrobyl dwa brcza a gedneho chlapcza pod woz (TRENČÍN 1651); chlapcov príd privl: puerilis: chlapcowo (ML 1779); chlapčenský príd k 1: v chlapčenskích rokoch (BR 1785); -tvo [-pec-, -päc-], chlapčenstvo [-í] s chlapčenský vek: za fatentis chlapactwa (L. MARA 1778); za swogho chlapectwa honelnjkom biwal (BYTČA 1779); v chlapčenstvý svém z tích krajuv uchiťený (BR 1785)