chlapec -pca V -pče/-pec m.
1. nedospelá al. dospievajúca osoba muž. pohlavia: malý, veľký, samopašný ch.; narodil sa jej ch.
2. mladý slobodný muž, mládenec, mladík: náš ch. maturuje
3. hovor. milý: (ne)mať ch-a
4. hovor. muž (význ. 1): naši ch-i vyhrali; hôrni ch-i jánošíkovci;
chlapčenský príd.: ch. vek, oblek;
chlapčensky prísl.: ch. sa správať;
chlapčenstvo -a s. chlapčenský vek;
chlapček -a mn. -ovia m. zdrob.;
chlapčisko -a s. i m. zvel.
chlapček -ka pl. N -kovia m. zdrob.
chlapec -pca V -pče/-pec pl. N -pci m. 1. ▶ nedospelá al. dospievajúca osoba mužského pohlavia: malý, veľký ch.; sedemročný, maloletý, neplnoletý ch.; dobrý, citlivý, neposlušný ch.; mestský, vidiecky ch.; majú troch chlapcov; narodil sa im ch.; stále pôsobí ako ch.; chlapci sa pobili; Len si ešte naber, chlapče, pochutnaj si na kompóte. [E. Farkašová]; Chlapci odídu do školy a v celom byte je odrazu ticho. [K. Bendová] □ byť ostrihaný na chlapca nakrátko 2. ▶ mladý slobodný muž; syn. mládenec, mladík, šuhaj: správny, slušný, šikovný ch.; náš ch. bude promovať náš syn; Chlapci, stačí, keď vydržíme do konca tejto svinskej vojny. [P. Andruška] 3. hovor. ▶ mladý muž v ľúbostnom vzťahu k mladej žene, milý; syn. priateľ: prišiel aj dcérin bývalý ch.; našla si nového chlapca; veľmi si preberala v chlapcoch; chodiť s chlapcom; A potom sa opýtal: Ty si ešte nemala chlapca? [V. Mináč]; Pomyslela si, že svojho chlapca navždy stratí. [R. Sloboda] 4. hovor. ▶ (často v športovej sfére) dospelá osoba mužského pohlavia; muž vôbec: chlapci hrali ako o život; naši chlapci vyhrali zápas; chlapci, držte sa! ◘ fraz. byť [ako/ani] malý chlapec správať sa ako malé dieťa; chlapec ako buk zdravý, mocný; tešiť sa ako [malý] chlapec veľmi, úprimne sa radovať; pejor. zaobchádzať s niekým ako so sopľavým/s malým chlapcom znevažujúco sa správať k niekomu; ako malý chlapec v období detstva, chlapčenstva; hôrni chlapci zbojníci, jánošíkovci; chlapci od muziky hudobníci; od [malého] chlapca od detských čias, od útleho veku ◘ parem. starci dvakrát chlapci starí ľudia sa často správajú ako deti ▷ chlapček -ka pl. N -kovia m. zdrob.: dvojročný, pekný, neposedný ch.; fontána s cikajúcim chlapčekom; chlapčisko -ka pl. N -ká G -čísk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: pojašené ch.; roztopašné chlapčiská; pamätám si ťa ešte ako malého chlapčiska; Nech si chlapčisko vyhodí z hlavy, že mu urobím kvôli. [A. Habovštiak]; Chlapec bol šikovný, zavše trochu bezočivý ako väčšina mestských chlapčiskov. [L. Ballek]; Však ja tým nezbedným chlapčiskám naložím, koľko sa im na chrbát zmestí! [J. Balco]
chlapec, -pca, 5. p. -pče/-pec m.
1. nedospelý človek mužského pohlavia: malý, nezbedný, samopašný ch.; má, majú ch-a narodilo sa jej (im) dieťa mužského pohlavia; je, počína si ako (malý) ch.
● za ch-a v mladosti;
2. hovor. mladý, slobodný mužský, mladík: mať ch-a (o dievčati) mať známosť
● hôrni ch-i jánošíkovci, zbojníci, pren. i o partizánoch;
chlapčenský (zastar. i chlapecký) príd.: ch. vek, ch-á škola, ch. kabát, ch. oblek;
chlapčensky (zastar. i chlapecký) prísl.: ch. rozmýšľať, ch. sa chovať;
chlapčenstvo (zastar. i chlapectvo), -a str. chlapčenský vek: v ch-e, za ch-a;
chlapček, -a, mn. č. -ovia m. zdrob.;
chlapčisko, -a str. i m. zvel. expr.
chlapček p. chlapec
chlapec m. (chlopec) 1. csl nedospelá osoba, dieťa mužského pohlavia: Chlapci majú po jedenádz-dvanádz rokou (Vígľaš ZVO); A ťí chlapci išľi po tom járku a tej rake vilučovali na brech (V. Lom MK); Ke_com bol chlapec, som chodzíval po ludoch pérí drápat (Ružindol TRN); Takíh malích chlapcóv volali ve fabrike ogari (Adamovce TRČ); Veť temu chlapcu pokivajťe tu slifku, jako pekňe poziera na ťie slifki! (Riečnica KNM); Chlapcom za oľevaňe davaľi pofarbene vajička (Rankovce KOŠ); Hlapci, u suśedoh maju hombačku, ňejdzeme śe hombac? (Spiš. Podhradie LVO) L. hajníckí chlapec (Vinosady MOD, Bratislava) - pomocník vinohradných hájnikov F. ot chlapca (Závadka SOB) - od detstva 2. csl expr. mladík, mládenec: Večer pradú ďieučence, nó zídu sa pri tom i chlapci (Necpaly MAR); Bolo viacej chlapcou a mi ďioučence, tag nám ňedávaľi pokoja (Lišov KRU); Vistála ena z nás a tá nás tak párela ďiouča k chlapcovi (Mašková LUČ); Ked umrel slobodní chlapec, nésli ho slobodní na cinter (Ružindol TRN); Pri dolném mline ma počkajte, chlapci, len hu otprevadzím (Bučany HLO); Ke_com bola mlada, skočela som do rieki, chlapci prišli - pooblievala som ich a oňi mňa (Riečnica KNM); Tak prišľi ku ňim chlopci večar (Lipovce PRE); Ľem tak sebe śedňe chlopec šumňe ku dzeučecu, ňezdobački ulapi kudzeľ a šups! (Sokoľ KOŠ) 3. csl syn: To bou̯ muoj prví chlapec a bou̯ strašňe maličkí (Žaškov DK); Už zme samí, chlapec sa ňedávno ožeňeu̯ (Pukanec LVI); Mali zme troch chlapcóv, ten najstarší padóv prvnéjšéj vojne (Brestovany TRN); Mal dve ceri a jedneho chlopca (Babin Potok SAB) 4. jzsl milý, frajer: Ona mala chlapca a jejéj sestra nemala žádného, tag jéj ho odlúbila (Brestovany TRN); A poton zme išli na muziku každá zo svojím chlapcom (Lapáš NIT) 5. mur. okrúhly klátik ako pomôcka pri stavbe komína: Okolo chlapca sa naľieva malta, abi vnútrajšo_komína bou̯ hlatkí (Lipt. Hrádok LM); chlapček m. zdrob. expr. k 1: Já som bou̯ ftedi malí chlapček (Zuberec TRS); Majú dvoch chlapčekou a jedno ďieučatko (Mošovce MAR); Takí krásnej chlapčog zomreu̯ (V. Lom MK); A na tom púte sa k nám pridav jeden chlapček, či zme nevidzeli jeho mamu (Malženice HLO); Chu̯apeček ot súsedú teho zas navivádzau̯ (Borinka BRA); Tod najmenši chlapčok Miśko (Sobrance)
chlapček [-(e)ček, -čok], chlapčík m dem k chlapec 1: kosty byly z chlapecžka (SKALICA 1638); plech kryty, na kterym maly chlapček železny (DUBNICA n. V. 1723); malički pastirski hlapčik David mocnarom bude (SJ 18. st); Johannessowmu chlapčokowj Jankowj dwacet zlatý (PUKANEC 18. st)