Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

chladnúť -e -ú -dol nedok.

1. stávať sa chladnejším, chladným, ochladzovať sa: jedlo, káva ch-e

2. (o človeku) stávať sa ľahostajným; (o citoch) strácať na intenzite, slabnúť, chabnúť: nadšenie postupne ch-lo; ich vzťah začal ch.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
chladnúť ‑e ‑ú ‑dol nedok.

chladnúť -dne -dnú -dni! -dol -dla -dnúc -dnúci -dnutie nedok.

chladnúť -dne -dnú -dni! -dol -dla -dnúc -dnúci -dnutie nedok. 1. ▶ stávať sa chladnejším, chladným, studeným, strácať teplo; syn. ochladzovať sa: na stole chladne večera; voda, káva chladne; chlapcovi chladli ruky; vzduch čoraz väčšmi chladol; Priložil som na chladnúcu pahrebu raždie a pofúkal som uhlíky. [V. Mináč]; Smrť je meravá a studená, priateľu, telo chladne a človek tíchne na večnosť. [P. Andruška]
2. ▶ (o citoch) stávať sa menej intenzívnym; syn. slabnúť, ochabovať: jej láska a túžba chladnú; naše nadšenie pomaly chladlo; Intuitívne vytušila, že jeho vzťah k Irene chladne. [H. Dvořáková]
dok. k 1vychladnúť, k 2 ochladnúť


ochladnúť -dne -dnú -dol -dla -dnúc -dnutý -dnutie dok. 1. (čo; ø) ▶ stať sa chladnejším, studenším stratou teploty; syn. vychladnúť: daj o. polievku; po chvíli čaj ochladol; tortový korpus necháme mierne o.; ochladnutý koláč pokrájajte; vonkajší vzduch ochladne na okolitú teplotu
2. ▶ stať sa menej intenzívnym, stratiť na sile; syn. ochabnúť, oslabnúť: jeho láska k nej ochladla; došlo k náh­lemu ochladnutiu citov; nadšenie verejnosti rýchlo ochladlo; vzťahy medzi krajinami citeľne ochladli
fraz. horúce hlavy ochladli prudké emócie sa zmiernili, upokojili
nedok. k 2chladnúť

-núť/160036±19 4.19: verbá inf. nedok. 4426 kradnúť/871 plynúť/591 kvitnúť/232 kysnúť/223 žasnúť/207 starnúť/193 hrnúť/172 mrznúť/154 miznúť/149 slabnúť/137 chudnúť/127 blednúť/118 lipnúť/109 drhnúť/96 chladnúť/95 bohatnúť/62 (43/890)

-úť/162806±19 4.40: verbá inf. nedok. 4427 kradnúť/871 plynúť/591 kvitnúť/232 kysnúť/223 žasnúť/207 starnúť/193 hrnúť/172 mrznúť/154 miznúť/149 slabnúť/137 chudnúť/127 blednúť/118 lipnúť/109 drhnúť/96 chladnúť/95 bohatnúť/62 (44/891)

chladnúť porov. ochladiť sa 1, 2


slabnúť stávať sa slabším, slabým (čo sa týka fyzickej sily, intenzity, počtu a pod.) • zoslabovať sa (op. silnieť): búrka slabne, zoslabuje sachabnúťochabovaťchabieť: vietor chabne, ochabuje; odvaha chabne, chabietíchnuťutíchaťstíchaťutišovať sa: zvuky, hlasy tíchnu, utíchajú, stíchajú; rozruch okolo nehody sa utišujeustávaťprestávaťzmierňovať sa: záujem o výrobky ustáva, prestáva; jeho vplyv na mládež sa zmierňujepoet. mŕtvieť: bôľ mŕtvieusedať (prestávať pôsobiť): zlosť usedáchradnúťupadaťbiednieťcivieťhynúť (strácať zdravie, zdravý vzrast): starec chradne, upadá; rastliny suchom biednejú, hynúmalátnieťmľandravieťdengľavieť: svaly, údy mu malátnejú, mľandravejú, dengľavejúchladnúťochládzaťochládať: nadšenie chladne; ochota spolupracovať ochládza, ochláda

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

chladnúť, -ne, -nú, -dol nedok.

1. strácať teplo, stávať sa studeným, ochladzovať sa, ochládzať sa: voda, pokrm chladne, mŕtve telo chladne;

2. (o človeku) stávať sa ľahostajným, strácať záujem o niečo al. o niekoho; (o citoch) strácať na sile, slabnúť, chabnúť: Chladnem v súcite k nemu. (Taj.); chladli oproti sebe (Jégé); Rozvlnená obrazotvornosť chladla. (Vaj.) Chladne oddanosť k matke. (Al.) Slová lásky už nemá, myseľ chladne. (Tim.); nadšenie chladne;

dok. ochladnúť, k 1 i chladnúť, vychladnúť

chladnúť nedok. (chládnuť)
1. csl stávať sa chladným, strácať teplo: Lopatkou sa to rozmiešalo (zábar) a nahalo chladnúť (Lišov KRU); Dala son poľieuku chládnúťi (Kociha RS); Nohi mu už ďesi chládnu, do večera umre (Čičmany ŽIL); Pivnici chlalla tá huspenina a skočila tan do néj žaba (Brestovany TRN); Vi tu rečujece a jedzeňe vam chladňe (Dl. Lúka BAR)
2. expr. ochabovať, strácať záujem: Už dajak chládnež o_té nevesti (Rochovce ROŽ)

chladnúť ndk
1. strácať teplo, ochladzovať sa: w hodinu smrcy wam cale čelo chladnut bude (SJ 18. st)
2. (o citoch) slabnúť, chabnúť: když se Gežiss miluge, tá milost nechladňe, wýc roste (CC 1655)

chladnúť chladnúť
ho prijal dosť chladne le reçut assez sèchement

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu