Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

chládok -dku m.

1. priestor chránený pred slnečnými lúčmi, tieň, tôňa: ľahnúť si do ch-u, večerný ch.

2. hovor. expr. väzenie: dať niekoho do ch-u, dostať sa do ch-u;

chládoček -čka m. zdrob. expr.

chládok -dku m.

chládok -dku m. 1. ▶ miesto, priestor chránený pred slnečnými lúčmi; syn. tôňa, tieň: príjemný, vytúžený ch.; lesný ch.; našli sme si ch. a cítili sme sa príjemne; sadnúť si do chládku; Vošli sme do kaštieľa, do studeného, zatuchnutého chládku a ticha. [A. Bednár]; Poslala som ťa na lúčku seno hrabať. Lenže ty si sa utiahla s knihou do chládku, vraj kým obschne rosa. [V. Švenková]
2. hovor. expr. ▶ miesto na odpykanie trestu, väzenie: pobudnúť, posedieť si v chládku; Môžu ma na hranici hocikedy čapnúť a dať do chládku. [J. Pohronský]; Takýchto naozaj treba súdiť a strčiť do chládku, lebo by pozabíjali aj iných. [L. Ballek]
▷ chládoček -čka m. zdrob. expr.: príjemný ch.; ľahnúť si do chládočka; posedel si v chládočku dva mesiace vo väzení; V chládočku pod stromami sa vždy dobre oddychuje. [A. Habovštiak]

chládok, -dku m.

1. miesto chránené pred slnečnými lúčmi, tieň: dávať ch. (o stromoch) vrhať tieň;

2. hovor. žart. väzenie: posadiť niekoho do ch-u, sedieť, posedieť si v ch-u, dostať sa do ch-u;

chládoček, -čka/-čku m. zdrob. expr.

chládok m.
1. csl zatienené, pred slnečnými lúčmi chránené miesto, tieň: Odložila som hrabľe, že si puojďem kuz do chlátku zdriemnuť (Čierny Balog BRE); Kot slnce pripekaťi začalo, krave sa iba popod ľieske sťahovale, po chlátku (V. Lom MK); Sedni si pot strom do chlátku! (Kameňany REV); Pod orechom bíval takí fajn chládek (Brezová p. Brad. MYJ); Chlátku zme sa naobeduvali, polonnuvali aj kosi pokuvali (Brestovany TRN); V ľece dobre śednuc sebe do hlatku (Spiš. Štvrtok LVO)
F. chodž o hlatku, ľem kedz u hlatku (Humenné) - žiť hoci o hlade, ale žiť v pohodlí
2. časť dňa, keď nie je páľava, skoro ráno alebo navečer: Mosíme íci za chlátku (Bošáca TRČ); Za chlátku sa nalepšé robí (Holíč SKA)
3. trn, shloh na spôsob lešenia skonštruovaný a sviežou haluzinou obložený priestor na tancovanie v lete: Cez leto robili paholci chládeg ze zeleného pot plachtu a tan sa tancuvalo (Zeleneč TRN); Já som ráz len pot chlátkon tancuvala, tag zme sa sácali po tíh jamách (Radošina NIT)
4. top, shloh stánok, poľný oltárik zo zeleného haluzia a ozdobený kvetmi: Na Chlátki (Božie telo) choďí procesia k chlátkom (Návojovce TOP); Na Božé telo robívali ze zeleních haluzí a šelijakích kvetín štiri chlátki, oltáriki (Radošina NIT)
5. zried. slnečník tôniaci trhový krám: A mali tam na_tima krámi chlátki, také velké parazóle (Zeleneč TRN)
6. csl iron. väzenie: F chlátku sedží f Sobote (Ratková REV); Ból som aj tri nni chlátku skrzeva tí jágrové flinti, leš to ziscili (Brestovany TRN); Posadzili ho do chlátku (Bošáca TRČ); Šickich chlapou pobraľi do chlatku (M. Zalužice MCH); seďeť f chlátku (Rim. Píla RS)
7. jzsl v dvojslovnom názve poľnej rastliny, bot. kosáčik obyčajný (Falcaria vulgaris): Zajíči chu̯ádek roste na príkopách (Holíč SKA); Dziévki dávali do bukréd aj zajačí chládek, to pekne ukázalo medzi tima kviétki (Brestovany TRN); zajačí chu̯ádek (Štefanov SEN); chládoček m. zdrob. expr. k 1: To sä rozložilo (poľná kolíska) pekňe f chládočku, keď bou̯ (Žaškov DK); Daj ho do chu̯ádečka, malunkého rozbolí hu̯ava (Stráže n. Myj. SEN)

chládok [-ek] m
1. miesto chránené pred slnkom, tieň: občerstwenj wasse bude w stinu a w chladku (FK 1760); pod zeleními a chládkem slúžícími stromami (BR 1785)
2. altánok, besiedka: aestiva: letne bydleni, leženi, letny chládek (KS 1763)
P. atpn dal sem Chladkowy fl 10 (TURANY 1562)