cherubín -a m. náb. anjel 2. najvyššieho st. hodnosti (po serafínovi); poet. anjelská bytosť;
cherubínsky príd.
cherubín -na pl. N -ni m.
cherubín -na pl. N -ni m. ⟨hebr.⟩ náb. ▶ nadprirodzená anjelská bytosť vyššieho stupňa (po serafínovi), strážca raja a vykonávateľ Božej vôle: hierarchia anjelov, archanjelov, cherubínov a serafínov; veľké figúry cherubínov z olivového dreva; Serafín horí ohňom lásky, cherubín žiari leskom múdrosti. [LT 1998] ◘ fraz. krásny ako cherubín nádherný; spievať ako cherubín veľmi pekne spievať
cherubín, cherub -a m. ‹hebr›
1. náb. mýtická okrídlená bytosť, anjel, (v starom židovskom náboženstve) služobný duch Hospodinov, (v bibl. podaní) strážca raja
2. zried. kniž. ideálna krásna bytosť;
cherubínsky príd.: ch-á krása
anjel nadprirodzená bytosť stelesňujúca dobro zobrazovaná ako okrídlená postava (op. čert): anjel strážca • náb. al. poet.: cherubín • cherub • serafín • zried. seraf: cherubíni a serafíni oslavujú Boha • archanjel (anjel vyššieho stupňa): archanjel Gabriel
cherub, cherubín p. anjel
cherub, -a, mn. č. -ovia I cherubín, -a m. cirk. druh, stupeň anjelov;
pren. ideálna, nevinná, anjelská bytosť: Mária bola mu svetlým cherubom. (Vaj.);
cherubí príd. bás.: perím vlajúc cherubieho kriela (Hviezd.);
cherubínsky príd.: ch. spev
cherub, cherubín m hebr náb anjelská bytosť vyššieho stupňa: cherubin z wrtkým ustupil mečem (CC 1655); angeluw y archangeluw, cherubinuw y serafinuw (COB 17. st); zosól sedzátz na jesznich chéruboch (DŽ 1752) P. atpn poddany pana Jana Cherubina (TRENČÍN 1576)