charizma -y ž.
1. náb. osobitný dar Ducha Svätého zameraný na dobro cirk. a ľudského spoločenstva
2. mimoriadna schopnosť (blahodarného) pôsobenia na ľudí vôbec: jeho ch. priťahuje ľudí;
charizmatický príd.: ch-é hnutie; ch-á osobnosť;
charizmaticky prísl.
charizmatický [-t-] -ká -ké 2. st. -kejší príd.
charizmatický [-t-] -ká -ké príd. 1. 2. st. -kejší ▶ majúci charizmu, schopnosť pôsobiť na ľudí, vedieť si ich získať, presvedčivý: ch. človek, vodca, hrdina, bojovník, kňaz; ch. idol; charizmatická autorita; charizmatická osobnosť, postava; poznám oveľa charizmatickejších hercov, ako je on 2. náb. ▶ svedčiaci o dare Božej milosti; svedčiaci o mimoriadnych schopnostiach, napr. vyučovať, uzdravovať ľudí a pod.: charizmatické prejavy; charizmatická činnosť; katolícka charizmatická obnova
charizma -y ž. ‹g›
1. náb. zvláštna schopnosť nadprirodzeného pôvodu, tzv. dar Božej milosti
2. sociol. zvláštne nadanie jedinca osloviť a získať ľudí vplyvom svojej osobnosti;
charizmatický príd.: ch-á osobnosť;