charizma -y ž.
1. náb. osobitný dar Ducha Svätého zameraný na dobro cirk. a ľudského spoločenstva
2. mimoriadna schopnosť (blahodarného) pôsobenia na ľudí vôbec: jeho ch. priťahuje ľudí;
charizmatický príd.: ch-é hnutie; ch-á osobnosť;
charizmaticky prísl.
charizma -my -ziem ž.
charizma -my -ziem ž. ⟨gr.⟩ 1. iba sg. ▶ mimoriadna individuálna schopnosť získavať si ľudí prostredníctvom svojich osobitných vlastností a presvedčivosti svojej osobnosti: osobná ch.; vädnúca ch.; ch. spisovateľovej osobnosti; chýba mu ch.; vyžaruje z nej prirodzená ch.; je to človek s charizmou; Slovo národ vyjadruje charizmu, talent, dar, od ktorého sa očakáva jeho ďalšie zveľaďovanie, prínos plodov, roznášanie krásy. [LT 1991] 2. náb. ▶ prirodzená aj nadprirodzená schopnosť ako dar Ducha Svätého zameraný na dobro cirkevného a ľudského spoločenstva, napr. schopnosť vyučovať, uzdravovať ľudí a pod.: úloha chariziem Ducha Svätého; charizmy sú rozmanité a sú dávané tým, ktorí sú ochotní ich prijať a slúžiť; má veľkú charizmu
charizma -y ž. ‹g›
1. náb. zvláštna schopnosť nadprirodzeného pôvodu, tzv. dar Božej milosti
2. sociol. zvláštne nadanie jedinca osloviť a získať ľudí vplyvom svojej osobnosti;
charizmatický príd.: ch-á osobnosť;