charakterný príd. kt. má charakter (význ. 2): ch. človek, ch-é konanie;
charakterne prísl.;
charakternosť -i ž.
charakternosť [-t-] -ti ž.
charakternosť [-t-] -ti ž. ▶ vlastnosť toho, kto má pevné mravné zásady; syn. čestnosť, zásadovosť, statočnosť; op. bezzásadovosť, bezcharakternosť, necharakternosť, nečestnosť: ch. konania; vážiť si niekoho pre jeho ch.; Kapitán vzbudzuje obdiv a sympatie vďaka svojej pevnej vôli, vzácnej charakternosti a ľudskosti. [V. Krupa]
charakterný príd. ‹g›
1. majúci pevnú, poctivú, vyhranenú povahu, charakter; svedčiaci o tom: ch. človek čestný, poctivý; ch-é konanie
2. div. predstavujúci vyhranené povahové typy postáv, charaktery: ch. herec; ch-á rola;
charakterne prísl.: ch. konať;
charakternosť -ti ž.
statočnosť 1. vlastnosť konať zodpovedne a v súlade so cťou • počestnosť • čestnosť • poctivosť: vyznačovať sa statočnosťou, čestnosťou, počestnosťou, poctivosťou • svedomitosť (vlastnosť vykonávať povinnosti spoľahlivo): bol známy svedomitosťou v práci • charakternosť: charakternosť konania
2. p. odvaha
charakterný príd. majúci charakter, priamu, čestnú, poctivú povahu: ch. človek;
charakternosť, -ti ž.