charakteristika -y -tík ž. vystihnutie podstatných vlastností: stručná ch. osoby, národa, podrobná ch. doby; podať ch-u;
charakteristický príd. príznačný, typický: ch. znak, ch-é vlastnosti;
charakteristicky prísl.
charakteristický [-t-t-] -ká -ké 2. st. -kejší príd.
charakteristicky [-t-t-] 2. st. -kejšie prísl.
charakteristický [-t-t-] -ká -ké 2. st. -kejší príd. ▶ predstavujúci základné, typické vonkajšie al. vnútorné vlastnosti, znaky; syn. príznačný, typický: ch. znak, prvok, fakt; ch. rukopis, štýl, tvar; ch. zápach; charakteristická vlastnosť; situácia charakteristická pre mestskú hromadnú dopravu; Ktorá je podľa vás vaša najcharakteristickejšia črta? [LT 1998] □ hud. charakteristická skladba inštrumentálna miniatúra, obyč. pre klavír, s mimohudobným obsahom (často aj s mimohudobným názvom); geod. charakteristický bod osi koncový bod mosta, tunela, štôlne, bod na kolmých osiach upravených priestranstiev al. bod rozdeľujúci tieto stavebné objekty na čiastkové úseky
charakteristicky [-t-] 2. st. -kejšie prísl. ▶ s určitou svojskou, výraznou vlastnosťou, svojskou črtou; syn. príznačne, typicky: ch. sfarbené minerály; kvet intenzívne a ch. vonia; kričal a znovu ch. roztiahol ruky; Jeho tvorivé zameranie sa charakteristicky vyhranilo počas štúdia. [LT 1998]; V nich [plastikách] sa vari najcharakteristickejšie prejavil sochárov zmysel pre realizmus plastického tvaru. [Slo 2002]
charakteristický príd. ‹g› vyjadrujúci príznačný znak, črtu, charakter niekoho, niečoho, význačný, príznačný, typický: ch-á vlastnosť; ch-é konanie, gesto; chem. ch-é skupiny (atómov) ktoré udeľujú molekule typické vlastnosti odlišné od vlastností materského chlórovodíka; fot. ch-á krivka vyjadrujúca závislosť kontrastu od expozície; kozm. ch-á rýchlosť (rakety) ktorú by raketa dosiahla bez vplyvu gravitácie a odporu atmosféry a ktorá slúži ako veličina miery výkonnosti rakety;
charakteristický ktorý predstavuje základné al. výrazné vonkajšie al. vnútorné vlastnosti, znaky; ktorý niečo charakterizuje • typický • príznačný: charakteristický, typický príznak choroby; zasmiala sa svojím charakteristickým, príznačným smiechom • kniž. symptomatický: symptomatická črta • svojský • svojrázny: mať svojské, svojrázne prejavy, správanie • výrazný • nápadný • markantný • špecifický • kniž. frapantný (vystupujúci do popredia): výrazná, nápadná, markantná, špecifická, frapantná vlastnosť
osobitný 1. ktorý jestvuje oddelene od ostatných, samostatne, jednotlivo (op. spoločný) • oddelený • separátny: prenajať si izbu s osobitným, oddeleným, separátnym vchodom; viesť s každým osobitné, separátne rozhovory • samostatný • hovor. extra: objednať si v hoteli samostatnú, extra izbu; vytvoriť osobitný, samostatný vedný odbor • izolovaný (úplne oddelený od ostatných, obyč. na zamedzenie styku): osobitné, izolované miestnosti pre infekčne chorých • menej vhodné zvláštny: venovať problému osobitnú, zvláštnu kapitolu • individuálny (op. kolektívny): mať k žiakom individuálny prístup • jednotlivý • hovor. sólo: sólo kus • odb. singulárny (tvoriaci samostatnú jednotku)
2. ktorý má neopakovateľné vlastnosti al. ktorý je odlišný od ostatných • osobitý • svojský • svojrázny: vypestovať si osobit(n)ý, svojský, svojrázny literárny štýl • kniž.: svojbytný • samorastlý: mať svojbytný, samorastlý výtvarný prejav • jedinečný • neopakovateľný • špecifický (op. bežný, všedný): dedina má jedinečný, neopakovateľný ráz; každé pracovisko má osobitné, špecifické problémy • neobyčajný • nezvyčajný • zvláštny (op. obyčajný, bežný): rastlina s neobyčajnou, nezvyčajnou, zvláštnou vôňou; osobitné, zvláštne zafarbenie hlasu • charakteristický • príznačný • typický • rázovitý (ktorý vystihuje podstatné vlastnosti): osobitné, charakteristické znaky mačkovitých zvierat; obec s príznačnými, rázovitými, typickými zvykmi • originálny (neopakovateľný pre svoju objavnosť): mať osobitné, originálne nápady • výnimočný (s ktorým sa nemožno stretnúť bežne): vyzdvihol jeho výnimočný talent • odlišný • iný (op. rovnaký): o tom teraz nehovorme, to je osobitný, odlišný, iný prípad • zastar. okremný (Štúr)
3. určený na presne špecifikované účely, ciele a pod. (op. bežný) • mimoriadny • zvláštny: počas sviatkov budú vypravené osobitné, mimoriadne vlaky; mať osobitné, zvláštne poslanie • špeciálny (presne zacielený): špeciálny výcvik na boj proti teroristom; delegáciu odviezli špeciálnym lietadlom • hovor. extra: zhotoviť extra prístroj
4. neobyčajne veľký al. výlučne na niečo zameraný (op. bežný, normálny) • mimoriadny • kniž. eminentný: mať na niečom osobitný, mimoriadny, eminentný záujem; robiť si mimoriadne zásluhy • neobyčajný • nezvyčajný • zvláštny: venovať pacientovi neobyčajnú, nezvyčajnú, zvláštnu starostlivosť • špeciálny • hovor. extra: brať na niekoho špeciálne ohľady; na tom nie je nič osobitné, nič extra
svojský 1. ktorý sa vyznačuje vlastnosťami príznačnými iba preň(ho); ktorý je odlišný, nápadný niečím • svojrázny • svojbytný: veľa počul o tomto svojskom, svojráznom človekovi; vyhľadával svojrázne, svojbytné umenie • kniž.: samobytný • samorastlý: samobytný, samorastlý talent • osobitý • osobitný • individualistický (ktorý sa vyčleňuje spomedzi ostatných, iných): má osobité, osobitné správanie; individualistický prejav • jedinečný (ktorý sa vyskytuje ako jediný svojho druhu) • originálny: jedinečná, originálna interpretácia básne • nenapodobniteľný • nenapodobiteľný (ktorý nemožno napodobniť): mať nenapodob(n)iteľné čaro, gestá • individuálny (ktorý je vlastný iba istému jednotlivcovi): patrí to k jej individuálnemu štýlu • svoj: na veci sa díval svojím pohľadom • typický • výrazný • charakteristický • špecifický (ktorý niečo určuje; ktorý niečo, niekoho dobre charakterizuje): otcove typické gestá; výrazné, charakteristické, špecifické sfarbenie kolibríka • zvláštny • netradičný: ohromoval ostatných svojím zvláštnym, netradičným myslením • rázovitý • írečitý (ktorý má svoj ráz; obyč. o ľudovej kultúre a pod.): rázovité, írečité prostredie
p. aj pôvodný 3
2. p. našský
typický ktorý má vlastnosti typu; ktorý niekoho, niečo výrazne charakterizuje (op. netypický, atypický) • charakteristický • príznačný • špecifický • symptomatický: typické, charakteristické sfarbenie; otcovo typické, charakteristické, príznačné gesto; charakteristická, príznačná roztržitosť • rázovitý: rázovitá slovenská dedina • klasický • ukážkový • pren.: čítankový • učebnicový: klasický, ukážkový prípad; klasická ukážka • neskl. kniž. par excellence [vysl. ekselans]: pedant par excellence • príslovečný • povestný • známy (o výraznej, všeobecne známej vlastnosti niekoho, niečoho): príslovečná, povestná, známa francúzska zdvorilosť; povestný, známy anglický humor
charakteristický príd. význačný, príznačný, typický, svojský: ch. znak, ch. zjav, ch-á črta, ch-á okolnosť; ch-á vôňa; charakteristický nos rodu Bercovského (Kuk.);