chamtivý príd. kto (sa) chamtí, ziskuchtivý, hrabivý; svedčiaci o tom: ch. človek; ch-é úmysly;
chamtivo prísl.;
chamtivosť -i ž.
chamtivosť -ti ž.
chamtivosť -ti ž. ▶ silná túžba po majetku, po peniazoch, prejavujúca sa snahou mať, získavať čoraz viac hmotných prostriedkov, nenásytnosť; syn. pachtivosť: bezhraničná, ľudská ch.; privatizačná ch.; opantala ich ch.; Staromódna chamtivosť žije a dobre sa jej darí. [Pt 1999]; Hlavným hnacím motorom vkladateľov bola chamtivosť. [Slo 2002]; S nevšímavosťou, chamtivosťou, drzosťou a prejavmi egoizmu sa, žiaľ, stretávame aj na cestách. [KN 2004]
vypočítavosť dbanie na vlastný úžitok • ziskuchtivosť • zištnosť • chamtivosť • ľstivosť: bol známy svojou vypočítavosťou, ziskuchtivosťou, chamtivosťou • expr.: prefíkanosť • prešibanosť • hovor. expr. fiškálčina • pejor.: špekulantstvo • prospechárstvo • hrabivosť • mamonárstvo • kniž.: utilitarizmus • utilitárnosť • utilitárstvo
chamtivý príd. pejor. lakomý, ziskuchtivý, nenásytný: ch. človek, ch-é ruky;
chamtivosť, -ti ž.