chamtivý príd. kto (sa) chamtí, ziskuchtivý, hrabivý; svedčiaci o tom: ch. človek; ch-é úmysly;
chamtivo prísl.;
chamtivosť -i ž.
chamtivo 2. st. -vejšie prísl.
chamtivo 2. st. -vejšie prísl. ▶ ziskuchtivým, hrabivým spôsobom; charakteristicky pre chamtivca, pre chamtivosť: ch. hromadiť bohatstvo; ch. zhrabol mince; ch. sa vrhali na všetky cennosti; ch. si nakladá na tanier všetko, čo vidí; správali sa ešte nadradenejšie, ešte chamtivejšie; My sa chamtivo drapkáme do neba. Chceme bohatstvo. [LT 2001]
chamtivý príd. pejor. lakomý, ziskuchtivý, nenásytný: ch. človek, ch-é ruky;
chamtivosť, -ti ž.
chamtivo prísl. expr. pažravo: Nejec tak chamcivo, dočkaj, nech sa ci to spolahne! (Červeník HLO)