chamtivec -vca m. pejor. chamtivý človek
chamtivec -vca pl. N -vci m.
chamtivec -vca pl. N -vci m. pejor. ▶ kto veľmi túži po majetku, kto hromadí majetok, chamtivý, nenásytný, hrabivý človek; syn. hrabivec: ten starý sebec a ch.; majetok štátu rozobrali chamtivci; Podarí sa mu dnes konečne od dlžníka Telea, toho vydriducha a chamtivca, vytĺcť, čo mu dlhuje? [J. Lenčo]; Judáš bol vraj veľký chamtivec. [J. Skladaná]
chamtivec p. lakomec, ziskuchtivec, vypočítavec
lakomec kto lipne na majetku al. kto sa nerád o niečo delí • expr. žgrloš: ten lakomec, žgrloš nepustí ani groš • žgrľo • expr.: hladoš • škrečok • nár. žgrgoň (Urbánek) • expr.: žujo (Hronský) • pejor.: skupáň • držgroš • skuhroš • skuhrák • skuhravec • skuhroň • pažravec • vlkolak • pejor. zried.: skývražník • škrhliak • skrbloš • skrbec • skuhráň • hovor. expr.: škót • škrob: nebuď škót a oferuj čosi • ziskuchtivec (kto sa zameriava na získanie majetku) • expr.: hrabivec • chamtivec • mamonár: ziskuchtivec, mamonár v obchode nepozná brata • expr.: vydriduch • vydrigroš • hrabáč • hraboš • pachtivec
vypočítavec hovor. vypočítavý človek: zištný vypočítavec • zried. zištník (Jesenská) • obyč. pejor.: prospechár • špekulant: politický špekulant • pejor.: ziskuchtivec • ziskožravec (Urban) • mamonár • chamtivec • hrabivec • žid • židák • kniž. utilitarista
p. aj ziskuchtivec, prefíkanec
ziskuchtivec pejor. človek bažiaci po zisku • pejor.: prospechár • chamtivec • mamonár • hrabivec • skývražník • žid • židák • ziskožravec (Urban)
chamtivec, -vca m pejor. chamtivý, nenásytný človek, lakomec
chamtivec m. pejor. človek pachtiaci za majetkom, jedlom ap. (i nadávka): Chamťivedz jedon chamťiví, šetko bi kceu̯ (Pečenice LVI); Chanťivedz ňemá citu, iďe za piťím a ochváťi sa, ožere sa (V. Zálužie NIT); Bol to veru strašní chamtivec (Val. Belá PDZ); chamtifci (Myslenice MOD)