chýrny príd. známy, povestný, slávny, vychýrený: ch. majster, lekár, ch-e mesto;
chýrne prísl.
chýrny -na -ne 2. st. -nejší príd.
chýrny -na -ne 2. st. -nejší príd. ▶ ktorý má dobrú povesť, o ktorom sa šíri dobrý chýr; ktorý je svojou mimoriadnou kvalitou al. mimoriadnymi výkonmi všeobecne známy; syn. povestný, vychýrený, slávny, preslávený: ch. umelec, učenec; ch. krajčírsky majster; chýrna krásavica; chýrne kúpeľné mestečko; liečiť sa u najchýrnejších lekárov; ubytovať sa v chýrnom hoteli; Minuli sa časy, keď bola Ľubietová chýrnym mestom, chýrnejším ako ktorékoľvek iné mesto v Uhorskej krajine. [A. Habovštiak]
chýrny príd. ‹maď› známy, povestný, slávny, vychýrený: ch. bylinkár; ch. jarmok; ch-e divadlo
chýrny o ktorom sa šíri chýr, správa (obyč. dobrá) • hovor.: vychýrený • chýrečný: chýrny, vychýrený, chýrečný lekár • známy • povestný: známe, povestné mesto • svetoznámy • svetochýrny (o ktorom ide chýr po celom svete): svetoznámy, svetochýrny huslista • slávny • preslávený • legendárny: slávna, preslávená, legendárna postava, osoba • expr.: rozhlásený • rozchýrený: rozhlásené, rozchýrené meno; rozchýrený majster • hovor. expr. vychytený: vychytený román
p. aj povestný, slávny
povestný o ktorom ide povesť, chýr; veľmi známy • chýrny • známy: povestný, chýrny dirigent; povestné, známe milionárske letovisko • hovor.: vychýrený • chýrečný (o ktorom ide len dobrý chýr): vychýrený, chýrečný lekár • svetoznámy • svetochýrny (známy na celom svete): svetoznámy filmový režisér, svetochýrne kúpele • uznávaný • kniž. renomovaný (majúci uznanie, renomé): uznávaný, renomovaný vedec, odborník • slávny: divadelné spracovanie slávneho románu • preslávený: preslávené umelecké centrum • legendárny (známy a opradený legendami): legendárny vojvodca • príslovečný • typický: povestná, príslovečná, typická slovanská pohostinnosť
slávny 1. ktorý je zahŕňaný slávou, verejne uctievaný, obdivovaný, zbožňovaný • chýrny • svetoznámy • svetochýrny • preslávený • legendárny • povestný • popredný: slávny, chýrny lekár; svetoznámy maliarov obraz; svetochýrny, preslávený, legendárny vojenský generál; povestná námorná bitka, preslávené mesto • známy • populárny • svetový • kniž. zvučný (o ktorom sa vie, ktorého každý pozná): známy hudobný skladateľ; populárne, zvučné meno • uznávaný • kniž.: renomovaný • famózny (ktorý sa teší úcte, uznaniu): uznávaný, renomovaný vedec, famózny virtuóz • hovor.: chýrečný • vychýrený: chýrečná, vychýrená sonáta • pren. nesmrteľný (navždy preslávený): nesmrteľné dielo básnika • kniž. zastar.: slovutný • preslovutný: slovutný, preslovutný muž národa • kniž. staroslávny (v minulosti preslávený)
2. ktorý je preslávený svojím významom, dôležitosťou • významný • dôležitý • význačný: oslava slávneho, významného, dôležitého výročia; význačný deň v dejinách • vynikajúci • znamenitý: vynikajúci, znamenitý čin
3. p. vážený
svetoznámy ktorého pozná celý svet, ktorý má dobrú povesť na celom svete • svetochýrny • povestný: svetoznámy, svetochýrny, povestný vedec • chýrny • hovor.: chýrečný • vychýrený: chýrne, chýrečné, vychýrené letovisko • slávny • preslávený (ktorý získal slávu, uznanie): slávny dirigent, preslávený vojenský generál • známy • zvučný • svetový: známe, zvučné, svetové meno; hrdinovia známeho, svetového románu • zastar. svetopovestný
známy 1. ktorého, ktorý pozná široká verejnosť • významný • význačný • popredný: známy, významný umelec • veľký • dôležitý • závažný: veľký, dôležitý problém • svetový • slávny • chýrny • vychýrený • povestný • preslávený: svetové, slávne výročie; chýrny spisovateľ • príslovečný • expr. chýrečný • rozchýrený • rozhlásený: príslovečná slovanská pohostinnosť, chýrečný recept; rozchýrený salón • staronový • notorický • hovor. vyslovený (známy z minulosti al. podľa častých prejavov): staronový príbeh; je to notorický, vyslovený povaľač • populárny (známy prostredníctvom médií): populárny spevák • starý • ošúchaný • expr. otrepaný (známy a často používaný): starý vtip; ošúchané, otrepané historky • kniž. renomovaný • zastar. znamenitý (Štúr, Kukučín) • vykričaný (so zlou povesťou)
2. vystupujúci vo vedomí ako známy • povedomý: tá tvár mu bola známa, povedomá • verejný (známy verejnosti): verejné tajomstvo
chýrny príd. známy, povestný, slávny, vychýrený: ch. majster, ch. umelec, ch. lekár; ch-e mesto, ch-e víno;
vehlasný príd. (čes.) kniž. zastar. slávny, preslávený, chýrny: Smith, vehlasný anglický žurnalista (Jes.); umelec ty vehlasného mena (Hviezd.); dvanásť mužov vehlasných a slávnych (Vaj.); vehlasnosť, -ti ž. sláva, preslávenosť
chiérny p. chýrny
chýrny príd. (chírňi, chiérní) 1. csl veľmi známy, povestný: Akím sa odrazu chírňim stáu̯! (Mur. Dl. Lúka REV); Bola s ňéj chírna kucharka (Bánovce n. Bebr.); Trnave bívali chírné jarmeki, víklanné aj lichvacé (Brestovany TRN); chírni majster (Prochot NB); chirni dochtor (Sveržov BAR) 2. csl expr. veľmi dobrý, pekný, kvalitný: Žinťica ňebola dajäká chírna (Dol. Kubín); Chírnú jablon som zasadel (Myjava); chírní mládenec (Blatné MOD, Rudník MYJ); hrube chírní mláďeňec (Lapáš NIT); chirna dzifka (Sabinov); hrube chiérná dziévka (Haluzice TRČ); ňie veľmi chírni (Martin); chýrne i chýrno prísl. k 2: Velice zme sä nemali chírne, lebo rodičia tiež boli chudobní (Stankovany RUŽ); Chírno sa nosili obidve - rukávce ze zlattom višité (Brestovany TRN); ňie veľmi chírňe (Mošovce MAR, Radvaň BB)
chýrny príd známy, povestný, slávny: chjrne walkj z wjteznjch otce meho skutku y na potomka neco presslo (PT 1796); -e prísl: (Joannes Záborský) dwakrat napomenuti bil, proti panom compossesorom že sa chirne nedržj, odporny ge welmj ((BYTČA) 1773) dobre