chýrečný príd. hovor. chýrny: ch-é víno;
chýrečne prísl.
chýrečný -ná -né 2. st. -nejší príd. zastaráv. ▶ majúci dobrú povesť, o ktorom sa šíri dobrý chýr, chýrny, vychýrený: diela chýrečného maliara, spisovateľa; popíjali chýrečné pezinské víno; Už dávno pred vojnou som vedel o chýrečnej levočskej obrazárni. [A. Richter]; Palánčania znervózneli, dnes nezaberajú ani tí dvaja v útoku, o ktorých sa tu povráva, že hrávali za chýrečný FC. [L. Ballek]
chýrečný p. chýrny, povestný, slávny 1
chýrny o ktorom sa šíri chýr, správa (obyč. dobrá) • hovor.: vychýrený • chýrečný: chýrny, vychýrený, chýrečný lekár • známy • povestný: známe, povestné mesto • svetoznámy • svetochýrny (o ktorom ide chýr po celom svete): svetoznámy, svetochýrny huslista • slávny • preslávený • legendárny: slávna, preslávená, legendárna postava, osoba • expr.: rozhlásený • rozchýrený: rozhlásené, rozchýrené meno; rozchýrený majster • hovor. expr. vychytený: vychytený román
p. aj povestný, slávny
povestný o ktorom ide povesť, chýr; veľmi známy • chýrny • známy: povestný, chýrny dirigent; povestné, známe milionárske letovisko • hovor.: vychýrený • chýrečný (o ktorom ide len dobrý chýr): vychýrený, chýrečný lekár • svetoznámy • svetochýrny (známy na celom svete): svetoznámy filmový režisér, svetochýrne kúpele • uznávaný • kniž. renomovaný (majúci uznanie, renomé): uznávaný, renomovaný vedec, odborník • slávny: divadelné spracovanie slávneho románu • preslávený: preslávené umelecké centrum • legendárny (známy a opradený legendami): legendárny vojvodca • príslovečný • typický: povestná, príslovečná, typická slovanská pohostinnosť
slávny 1. ktorý je zahŕňaný slávou, verejne uctievaný, obdivovaný, zbožňovaný • chýrny • svetoznámy • svetochýrny • preslávený • legendárny • povestný • popredný: slávny, chýrny lekár; svetoznámy maliarov obraz; svetochýrny, preslávený, legendárny vojenský generál; povestná námorná bitka, preslávené mesto • známy • populárny • svetový • kniž. zvučný (o ktorom sa vie, ktorého každý pozná): známy hudobný skladateľ; populárne, zvučné meno • uznávaný • kniž.: renomovaný • famózny (ktorý sa teší úcte, uznaniu): uznávaný, renomovaný vedec, famózny virtuóz • hovor.: chýrečný • vychýrený: chýrečná, vychýrená sonáta • pren. nesmrteľný (navždy preslávený): nesmrteľné dielo básnika • kniž. zastar.: slovutný • preslovutný: slovutný, preslovutný muž národa • kniž. staroslávny (v minulosti preslávený)
2. ktorý je preslávený svojím významom, dôležitosťou • významný • dôležitý • význačný: oslava slávneho, významného, dôležitého výročia; význačný deň v dejinách • vynikajúci • znamenitý: vynikajúci, znamenitý čin
3. p. vážený
svetoznámy ktorého pozná celý svet, ktorý má dobrú povesť na celom svete • svetochýrny • povestný: svetoznámy, svetochýrny, povestný vedec • chýrny • hovor.: chýrečný • vychýrený: chýrne, chýrečné, vychýrené letovisko • slávny • preslávený (ktorý získal slávu, uznanie): slávny dirigent, preslávený vojenský generál • známy • zvučný • svetový: známe, zvučné, svetové meno; hrdinovia známeho, svetového románu • zastar. svetopovestný
známy 1. ktorého, ktorý pozná široká verejnosť • významný • význačný • popredný: známy, významný umelec • veľký • dôležitý • závažný: veľký, dôležitý problém • svetový • slávny • chýrny • vychýrený • povestný • preslávený: svetové, slávne výročie; chýrny spisovateľ • príslovečný • expr. chýrečný • rozchýrený • rozhlásený: príslovečná slovanská pohostinnosť, chýrečný recept; rozchýrený salón • staronový • notorický • hovor. vyslovený (známy z minulosti al. podľa častých prejavov): staronový príbeh; je to notorický, vyslovený povaľač • populárny (známy prostredníctvom médií): populárny spevák • starý • ošúchaný • expr. otrepaný (známy a často používaný): starý vtip; ošúchané, otrepané historky • kniž. renomovaný • zastar. znamenitý (Štúr, Kukučín) • vykričaný (so zlou povesťou)
2. vystupujúci vo vedomí ako známy • povedomý: tá tvár mu bola známa, povedomá • verejný (známy verejnosti): verejné tajomstvo
chýrečný príd. expr. veľmi známy, slávny, chýrny, vychýrený: ch. lekár, ch-é víno;
chýrečný príd. (hirešni) strsl, jtrenč, vsl expr. veľmi známy, chýrny, vynikajúci: To su chírešňia sliuki (Revúca); Sestri boli chírečné švajleni (Bánovce n. Bebr.); Ten majster chirečni na calej okoľici (Petrovany PRE); To barz hirešni dochtor, gu ňomu ľem ice! (Hatalov MCH) F. ňie je veľmi chíreční (Martin), aj náž je ňi chírečnej (Pondelok RS) - za veľa nestojí
chýrečný [-eč-, -eš-] príd veľmi známy, povestný, preslávený: kedy si býval v té nekdy chýrečnej škole (ASL 1672); sýr hyrečny gest sswaycersky (KrP 1760); Sybilly welmi chyressné ženy byli (WP 1768); toto gezero mezj ginjmi welmj chyrečne (CS 18. st); pry ngeg dobry a chyrečny gazda zostal (PUKANEC 18. st); -e prísl: praeclare: chyrečne (LD 18. st); -osť ž sláva, preslávenosť: infamis: chyrečnost stratil (LD 18. st)