Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

chór -u m.

1. vyvýšené miesto v kostole pre organ a spevákov: vyjsť na ch.

2. zbor spevákov: spievať v ch-e;

pren. zborový spev: ozval sa mohutný ch.;

chórový príd.

chór chóru L chóre pl. N chóry m.

chór chóru L chóre pl. N chóry m. ⟨gr.⟩ 1. archit., cirk. ▶ vyvýšené miesto pre organ al. spevákov v kresťanskom chráme: maliarska výzdoba klenby chóru; vyjsť na ch.; schody v kostole vedú na ch.; vo východnej časti trojloďového chrámu je arkádový ch. podopretý dvoma masívnymi stĺpmi
2. ▶ zbor spevákov (v kostole, v divadle a pod.): mužský spevácky ch.; anjelský ch., ch. anjelov; kapelník, členovia chóru; spievať v chóre; pren. vtáčí ch. hlasný štebot vtákov □ div. antický chór (v antickej tragédii) zbor sprevádzajúci a komentujúci dej
3. hud. ▶ zborový spev; mohutná pieseň, ktorú spieva zbor: oslavné chóry; úvodný ch. opery; po chóroch slávne zahrmia organy; mohutné burácanie chóru, pretkávané radostným jasotom organových píšťal [J. Hrušovský]

chór -u m. ‹g›

1. (v starogréc. divadle) miesto vyhradené na tanec; zbor tanečníkov a spevákov na ňom vystupujúcich; tanec a spev tohto zboru

2. zbor spevákov; skladba (vážna, velebná) spievaná zborom

3. cirk., archit. priestranstvo pri hlavnom oltári pre duchovných a spevákov, mierne zvýšené, prípadne oddelené zábradlím, presbytérium, kňazište; aj záver chrámu, vyvýšený priestor pre organ, spevákov a hudobníkov;

chórový príd.: ch. spev; – ch. priestor; archit. ch-á mreža doxale; ch-é zábradlie lektórium; ch-á ochodza deambulatórium;

chórický príd.: ch. spev

chór, -u, 6. p. -e, mn. č. -y m.

1. vyvýšené miesto v kostole na spôsob galérie, určené pre orgán a spevákov: spievať na ch-e;

2. sbor spevákov: Tajomný chór spieva. (Hor.); spevácky ch.; pren. vtáčí ch. (Jes.);

pren. sbor vôbec: ch. úradníctva (Kuk.); ch. plačúcich žien (Jégé); ch. duchov; bibl. ch. anjelov, ch-y anjelské; chóry jasných hviezd (Jes.) skupiny, zhluky;

3. sborový spev, mohutná sborová pieseň: úvodný ch. opery; V chóre ohromnom ozvú sa sveta štyri strany. (Botto) Oni mu basovali temným, pokojným chórom. (Gráf) Z poľa dolieha národná pieseň v chóre. (Kuk.); bás. znieť, zaznieť ch-om momutne, sborove: Vietor odtrhol mu od úst pár zmierlivých slov, čo zazneli chórom. (Jil.)

4. sbor, ktorý spieval al. prednášal časti gréckych klasických tragédií; časť gréckej klasickej tragédie určená na sborové prednášanie;

chórový príd.: ch. spev

foruš p. chór

chór i chórus m. (chuor, chuórus, choruš, kórus, kuorus, koruš, foruš; chóre) csl vyvýšené miesto v kostole pre spevákov a organ, pavlač: Na chuore sa ozívau̯ speu chlapou (Sučany MAR); Chtože to hňes tag bľákau̯ na tom kuoruse? (Dol. Lehota DK); Ďeťi ňesmú choďiď na chór (St. Hory BB); Iďemo na chóre, či tu zostaňemo? (Ozdín LUČ); Iba keď uviďí vojáka na chuóruse (Ďubákovo RS); Do dav pint, mohóv choďiď na chórus (Podhájska VRB); Dicki sem na kórusi miechi tahal organistovi (Dúbravka BRA); Ona uš pot chvórusom stávala medzi prespánkami (Dol. Súča TRČ); Chlopi chodza barže na horuš (Žakarovce GEL); Babi na koruž ňechodza (Okruhlé GIR); foruš (Sveržov BAR)

chórus p. chór

chuor, chuórus p. chór

kórus, koruš p. chór

kuorus p. chór

chór [chór, chúr, kôr, kúr], chórus [chó-, kó-] m gr/lat/nem
1. vyvýšené miesto v kostole na spôsob galérie, určené pre organ a spevákov: na kostol poruczym fl LX, aby se kuor oprawil (ŽILINA 1557); když se kaže slowo božy, magj ty, ktery w kostole merkugu, pylne zreny mytj na chor (ŠŠ 1610); obecny lid nic, co se na kuru spjwá, rozuměti nemohu (FP 1744); (palier) dlaždil chorus tehlov (BÁNOVCE n. B. 1747); cella: kostelny kur anebo korus (KS 1763); mimo neuctiwosti gest z choru slinu házet (RPM 1795)
2. zbor spevákov; bibl anjelský zbor; zbor, zástup vôbec: kuorow angelskych (BAg 1585); angelsky churowe (MS 1758); wssecy budu muzikanti w chorusy nebeskem (GŠ 1758); virtutum chorus: wsseckych čtnost kúr (KS 1763); kúr mučedlnjkúw (BlR 18. st); chórusný príd k 1: chorusne dvere (BÁNOVCE n. B. 1747) vedúce na chór

chórus p. chór

korus p. chór