chápavý príd. kt. ľahko chápe; svedčiaci o tom: ch. žiak; je ťažko ch.; ch. pohľad;
chápavo prísl.;
chápavosť -i ž.
chápavosť -ti ž.
chápavosť -ti ž. 1. ▶ schopnosť ľahko vnímať, chápať, rozumieť; syn. vnímavosť, bystrosť; op. nechápavosť: dobrá, priveľká, nedostatočná ch.; rátať s chápavosťou diváka; hranice chápavosti; odpovede na otázky závisia od chápavosti dieťaťa; Existencia cesty, po ktorej sme ani nešli, ani nepôjdeme, presahuje našu chápavosť. [P. Jaroš] 2. ▶ prejav pochopenia, účasti, porozumenia; svedectvo toho; syn. uznanlivosť: dojímavá ch. partnera; deti potrebujú pozornosť, dobrotu, nehu, veľa chápavosti a starostlivosti
chápavý príd.
1. ktorý ľahko chápe, rýchlo všetkému porozumie, vnímavý, bystrý, dôvtipný: ch. žiak; ch. hlava;
2. prezrádzajúci, dávajúci najavo pochopenie: ch. pohľad;
chápavosť, -ti ž. schopnosť rýchlo všetkému porozumieť, dôvtip: bystrá ch.