chán -a m. hist. mongolský, tatársky al. tur. vládca
chán -na pl. N -ni/-novia m.
chán -na pl. N -ni m. ⟨turk. ‹ mongol.⟩ hist. ▶ mongolský a turecký titul vládcu, neskôr používaný v Indii, Perzii a v krajinách pod mongolskou al. tureckou nadvládou: bulharský, perzský ch.; veľký, preukrutný ch.; vojská pod vedením chána dobyli krajinu; Do uhorskej krajiny vtrhla tatárska pliaga, čo pod vedením chána Batu prenikla až do Šariša. [A. Habovštiak]
chán -a m. ‹tur < mong› hist. turecký a mongolský titul vládcu, používaný neskôr aj v Indii a Perzii;
chánsky príd.
chán, -a m. titul tatárskych al. mongolských kniežat;
chánsky príd.: ch-a rada;
chánstvo, -a str.
1. územie pod vládou chána, chanát;
2. hodnosť chána
chán [-n, -m] m tur tatársky al. mongolský knieža: syn tatarskeho chana prišel k Varadu (RUDNO 1663 RaT); menssa Tatarska wlastnjho wudce má chama rečeneho (KrP 1760)