cestujúci m. kto cestuje, pasažier;
cestujúca ž.
cestujúci -ceho pl. N -ci G -cich m.
cestujúci -ca -ce príd.
cestujúci1 -ca -ce príd. ▶ ktorý vykonáva cestu dopravným prostriedkom: cestujúci turisti; cestujúca verejnosť; cestujúci učitelia, žiaci; starať sa o menšie cestujúce deti
cestujúci2 -ceho pl. N -ci m. ▶ kto vykonáva cestu dopravným prostriedkom; syn. pasažier: platiaci, neplatiaci c.; čakáreň pre cestujúcich; vyzvať cestujúcich na nástup, výstup; pripútať niektorých cestujúcich zapnúť im bezpečnostné pásy; starať sa o cestujúcich; obchodný c. zástupca, agent firmy ▷ cestujúca -cej pl. N -ce G -cich ž.
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
cestujúci kto cestuje: cestujúci už sedia vo vlaku • hovor. pasažier: čierny pasažier • zastaráv. pocestný (kto koná cestu pešo) • kniž. pútnik (kto putuje, kto koná púť)
cestujúci, -eho m.
1. kto cestuje, pasažier;
2. zastar. obchodný cestujúci zástupca, agent