cerkov m. (cerkef) vsl kostol východného obradu: Kedz u dubrauskej cerkvi dzvoňi na obit, ta až do Butkovec čuc (Hatalov MCH); Učara, co tag hrimelo a śe bľiskalo, ta do cerkvi perun tresnuu̯ (M. Zalužice MCH); cerkef (Dl. Lúka BAR); cerkovný príd.: Išľi kolo cerkovnoho mura (Brezina TRB)