cenzor -a m. úradník vykonávajúci cenzúru
cenzor -ra pl. N -ri m.
cenzor -ra pl. N -ri m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ úradník vykonávajúci cenzúru, úradné skúmanie obsahu písomností: tlačový, vládny, vojenský c.; citeľné zásahy cenzora; ustanoviť cenzora, posudok cenzora; c. kníh 2. hist. ▶ (v starovekom Ríme) jeden z dvoch najvyšších hospodárskych a finančných úradníkov vykonávajúci sčítanie ľudu, odhad majetku občanov a majúci na starosti verejné stavby a dozor nad mravmi občanov 3. ekon. ▶ člen správnej rady zúčastňujúci sa na prácach, ale bez rozhodovacieho hlasu 4. hovor. ▶ prísny, veľmi kritický posudzovateľ: stal sa z neho nepríjemný c.; bol vydaný na milosť a nemilosť cenzorovi ▷ cenzorka -ky -riek ž. k 1, 3, 4
cenzor -a m. ‹l›
1. úradník poverený vykonávaním cenzúry (vo význame 1); pren. posudzovateľ, kritik
2. (v starovekom Ríme) jeden z dvoch vysokých štátnych úradníkov vykonávajúci sčítanie ľudu, majetkový odhad občanov (cenzus 3), dozerajúci na mravy občanov a i.;
cenzorský príd.: c. úrad
cenzor, -a m.
1. štátny (v kapit. štátoch) al. cirkevný úradník vykonávajúci tlačovú cenzúru: tlačový c.;
2. v kapit. peňaž. úradník kontrolujúci zmenky, ktoré sa majú eskontovať;
3. hist. starorímsky úradník, ktorý sa staral o cenzus;
cenzorský príd.: c-á služba, c-á prísnosť;
cenzorstvo, -a str. hodnosť, úrad cenzora
cenzór p. cenzár
cenzor m lat adm 1. starorímsky úradník, kt. sa staral o štátne dôchodky a dozeral na správanie rímskych občanov: Cato, kdiss bil sačmistrem aneb censorem (SJ 18. st) 2. člen súdnej kontrolnej inštitúcie, tzv. cenzúrnej stolice: censorowya mu zlozily difficultatem; z inquisitie pred censormy produkowaneg (TRENČÍN 1640); censorius: Schätzmeister: censorem byl (WU 1750) 3. osoba vykonávajúca tlačovú cenzúru: censor kních bil a učitel (BR 1785); -ský príd k 1: Rimaňi za času Káta censorského lekáruw z celég wlaskég zeme wihnali (BR 1785)