centrum -ra -tier s.
1. stred, op. okraj, periféria: c. mesta, bývať v c-e
2. ústredie: sprisahanecké c.; vydávať pokyny z c-a; anat.: nervové c.; c. reči
3. stredisko: výrobné, kultúrne c.
4. ťažisko, stred: c. záujmu, pozornosti, c. umeleckého života
centrum -ra L -re pl. N -rá G -tier s.
centrum -ra L -re pl. N -rá G -tier s. ⟨lat. ‹ gr.⟩ 1. ▶ miesto približne rovnako vzdialené od okrajov; stredná časť; syn. stred; op. periféria: širšie, užšie c. mesta; bývať priamo v centre starého mesta; postaviť v centre fontánu; Mienil na aute vhrmieť až do centra obce. [K. Horák]; geod. projekčné c. bod, ktorým prechádzajú určovacie lúče spájajúce body predmetu s bodmi obrazu; hud. tonálne c. základný akord skladby al. jej úseku, ku ktorému sa vzťahujú ostatné akordy; šach. pešiakové, figúrové c. 2. ▶ hlavné miesto, sídlo istej inštitúcie al. istého orgánu; miesto, kde sa sústreďuje istá činnosť; ústredie, stredisko: informačné, kultúrne c.; obchodné, priemyselné centrá; špionážne, protiteroristické c.; c. bankovníctva; c. vládnych a administratívnych orgánov; prepojenie centra vedeckého výskumu s riadiacim centrom; vytvoriť mocenské c.; pren. mozgové c. štátu sústredenie vedeckého potenciálu na jednom mieste; anat. motorické, nervové centrá; c. reči, pohybu v mozgu 3. ▶ ťažisko, okolo ktorého sa niečo sústreďuje; dôležité, často vyhľadávané miesto: c. divadelného, umeleckého života; byť, nachádzať sa, ocitnúť sa v centre pozornosti; Vyhľadávala ruch a milovala zmeny, stále bola najradšej v centre dajakých udalostí. [E. Farkašová]; Asi každý človek má predstavu, že svet je všade okolo neho, že sám je centrom sveta. [R. Sloboda]
-centrum ‹l < g› v zloženinách druhá časť s význ. centrum, stredisko (autocentrum, športcentrum, infocentrum)
centrum -ra s. ‹l < g›
1. stredná časť, stred (op. periféria 2); pren. podstata, jadro veci; polit. strany c-ra strany stredu (medzi ľavicou a pravicou); šach. stred šachovnice
2. miesto, v ktorom sa výrazne sústreďuje nejaká stránka ľudskej činnosti, činnosť vôbec, ústredie; hlavné al. väčšie mesto kraja, štátu, stredisko: c. klinickej onkológie; anat. motorické c-rá; c. reči; genet. génové c. geografická oblasť prirodzeného vzniku a genetického rozrôznenia určitej taxonomickej skupiny organizmov; chem. aktívne c. na povrchu katalyzátora; kryštalizačné c.; – priemyselné c.; (v zoogeografii) c. rozšírenia obyčajne obmedzené územie vnútri areálu druhu s optimálnymi podmienkami; informačné c. stredisko poskytovania služieb; c. krízovej intervencie psychologicko-psychiatrické zariadenie poskytujúce pomoc osobám (pacientom), ktorí sú v psychickej, prípadne fyzickej kríze; → fitness centrum
copy centrum [kopi], copy centra s. ‹a + l› stredisko, obchod poskytujúce kopírovacie služby
shopping-center [šo- senter] -tra m., shopping centrum [šopi-] s. -tra s. ‹a› nákupné stredisko
centrum 1. p. stred 1 2. p. stredisko 1, ústredie
jadro 1. stredná, vnútorná časť niečoho: bytové jadro, jadro bunky • stred • centrum: stred, centrum mesta • vnútro: vnútro domu • bot. stržeň (jadro rastlinnej osi)
2. hlavná zložka niečoho: jadro obyvateľstva • základ: základy odporu • podstata: podstata prednášky • kniž. gros, pís. i gro (hlavná časť): gros, gro spoločnosti • kniž. výlupok (niečo vylúpené): abstraktný výlupok • kniž. stržeň: stržeň myslenia (Kukučín)
3. p. zrno 1, semeno 1
prostriedok 1. miesto približne rovnako vzdialené od okrajov, stredná časť niečoho • stred: prostriedok, stred ihriska • centrum: centrum mesta • odb. ťažisko (hmotný stred telesa): ťažisko trojuholníka • kniž. srdce: srdce Európy • stržeň: stržeň vredu • zastar. stredok
2. časový bod rovnako vzdialený od začiatku i od konca • stred: v prostriedku, v strede mesiaca • polovica • polovička: polovica, polovička týždňa
3. p. nástroj 1
stredisko 1. miesto, v ktorom sa sústreďuje al. vykonáva istá činnosť • centrum: rekreačné stredisko; Bratislava je kultúrne centrum • hniezdo (stredisko, odkiaľ sa niečo šíri): hniezdo nákazy • ohnisko (miesto, z ktorého sa niečo šíri): ohnisko odporu • semenisko • semenište • plemenisko (miesto, z ktorého sa šíri nákaza): semenisko, semenište, plemenisko chorôb
p. aj ústredie
2. p. stredobod
stredobod osoba al. vec, okolo ktorej sa niečo sústreďuje • stred: byť stredobodom, stredom záujmu, pozornosti • centrum: centrum činnosti, diania • ťažisko: ťažisko sporu • zastaráv. stredisko: stredisko úvah (Kukučín)
stred 1. miesto približne rovnako vzdialené od okrajov • prostriedok: stred, prostriedok izby • centrum: centrum mesta • odb. ťažisko (hmotný stred telesa): ťažisko trojuholníka • odb. epicentrum (bod na zemskom povrchu kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod miestom atómového výbuchu): pren. epicentrum nákazy • kniž. srdce: srdce Európy • stržeň: stržeň vredu • zastar. stredok
2. časový bod rovnako vzdialený od začiatku i od konca • prostriedok: v strede, v prostriedku týždňa • polovica • polovička: polovica, polovička storočia
3. p. stredobod
ústredie hlavné miesto istej inštitúcie al. orgánu • centrum: riadiť prácu odbočiek z ústredia, z centra; nervové ústredie • stredisko: osvetové stredisko • ústredňa • centrála (miesto, kde sa sústreďuje al. riadi istá činnosť): ďalekopisná ústredňa, špionážna centrála • ohnisko • hniezdo (stred, z ktorého sa niečo šíri): ohnisko, hniezdo odporu
centrum, -tra, 6. p. -tre, 2. p. mn. č. -tier str.
1. miesto v prostriedku niečoho, stred: c. planetárnej sústavy; v c-e mesta; c. záujmu, pozornosti; stať sa c-om pozornosti; fyz. tlakové c. stred tlaku;
2. dôležité miesto, stredisko: politické, hospodárske, priemyselné, kultúrne c.; anat. mozgové, dýchacie, nervové c.;
pren. jadro, podstata veci: c. otázky
centrum s lat 1. stredná časť, stred niečoho: ge peklo w centrum zeme w negpodlegssem misťe (GŠ 1758) 2. podstata, najdôležitejšia časť, jadro veci: lydske telo aňy w powetry, any we wode obstat nemuže, nebo wecy teto negsau geho centrum (PP 1734)