centralizácia -ie ž. centralizovanie, op. decentralizácia: c. výroby, kapitálu;
centralizačný príd.: c-é zákony, c-é úsilie
centralizačný -ná -né príd.
centralizačný -ná -né príd. ▶ súvisiaci s centralizáciou, sústredením výkonu moci v jednom centre; op. decentralizačný: centralizačná politika; centralizačné zákony, opatrenia; centralizačné úsilie vlády; Kostol bol prirodzeným centralizačným strediskom mesta. [V. Feglová]
centralizácia -ie ž. ‹l < g›
1. sútreďovanie, sústredenie určitých činností do jedného nadradeného celku (op. decentralizácia): ekon. c. kapitálu
2. organizačná zásada v správe, politike a riadení, centralizmus: c. systému
3. šach. manéver s figúrou smerujúci k obsadeniu centra 1 na šachovnici;
centralizačný príd. (op. decentralizačný): c-á politika
centralizácia, -ie ž. sústredenie, sústreďovanie správy, vedenia (op. decentralizácia): c. štátnej moci, výroby, kapitálu, politická c.;
centralizačný príd.: c. proces, c-é snahy, zákony