centrálny príd.
1. ležiaci v centre (význ. 1), stredný: c-e oblasti Afriky
2. vzťahujúci sa na centrum (význ. 2, 4), ústredný: c-e úrady; c. význam hlavný; c. záujem; anat. c-e nervstvo;
centrálne prísl.: c. umiestnený; c. riadené hospodárstvo
centrálny -na -ne príd.
centrálny -na -ne príd. 1. ▶ tvoriaci stred, ústredný; umiestnený v strede; syn. stredný, stredový: centrálna Európa; centrálne časti Karpatskej kotliny; centrálne námestie; prestavba centrálnej mestskej časti; zaujať c. strategický priestor; centrálne postavenie Slnka; biol. centrálna bunka vypĺňajúca stred zárodočného miesta; centrálne jadro jadro centrálnej bunky zárodočného miesta krytosemenných rastlín; astron. centrálna hviezda nachádzajúca sa približne v strede planetárnej hmloviny; c. poludník v danom okamihu prechádzajúci stredom slnečného disku, meridián; fyz. centrálna os zotrvačnosti každá priamka prechádzajúca ťažiskom; archit. centrálna dispozícia architektonický útvar pôdorysne komponovaný okolo stredového bodu používaný často v kaplnkách a cirkevných stavbách 2. ▶ tvoriaci ústredie, centrum; prvý z hľadiska dôležitosti; syn. ústredný, hlavný: c. systém, problém; c. archív, úrad, dispečing; centrálna knižnica; centrálna banka; centrálna kartotéka hlavná kartotéka pacientov v zdravotníckom zariadení; centrálne trhovisko; centrálna skládka odpadu; centrálne riadenie; napojiť pobočky na c. počítač; Nenadarmo má hora, les centrálne miesto v slovenskej ľudovej poézii a v povestiach. [V. Mináč]; tech. c. uzáver uzavierajúci súčasne viac častí; anat. centrálna nervová sústava súbor hierarchicky usporiadaných nervových centier riadiacich činnosť organizmu (človeka a vyšších stavovcov); hist. centrálne mocnosti počas 1. svetovej vojny označenie koalície Nemecka, Rakúsko-Uhorska, Bulharska a Turecka
1. umiestnený v centre 1: c-a os; hist. c-e mocnosti (v 1. svetovej vojne) vojenská aliancia Nemecka, Rakúsko-Uhorska, Bulharska a Turecka; bot. c-e jadro bunkové jadro ležiace uprostred zárodočného vaku rastlín, z ktorého po oplodnení vzniká endosperma; mat. c-e premietanie stredové; astron. c-a hviezda ktorá je v strede planetárnej hmloviny; archit. c-a dispozícia pôdorysný rozvrh stavby, kruhový al. kružnicami vymedzený (štvorec, mnohouholník a i.), usporiadaný podľa stredu (zvislej osi); c-a stavba s centrálnou dispozíciou, centrála 3
2. tvoriaci ústredie, centrum 2; z ústredia, z centra vychádzajúci, ústredný; k centru smerujúci: c-e služby, c. orgán; c-a jednotka; anat. c. nervový systém (u stavovcov a človeka) súbor hierarchicky usporiadaných nervových centier riadiacich činnosť organizmu; peňaž. c-a banka ceduľová, emisná, ústredná; – geod. c-e zemetrasenie s otrasmi vychádzajúcimi z jedného bodu, stredové; – fyz. c-e pole silové pole, v ktorom sila v každom mieste mieri do jedného bodu; c-a sila ktorá v ľubovoľnom okamihu smeruje k tomu istému pevnému bodu; c. pohyb okolo silového centra;
centrálne prísl.: ekon. c-e riadené hospodárstvo;
centrálnosť -ti ž.
centrálny 1. p. stredný 1 2. p. ústredný, hlavný 1
hlavný 1. v ktorom spočíva dôležitosť, základ, podstata (op. vedľajší) • základný • fundamentálny • rozhodujúci: hlavný, základný, rozhodujúci činiteľ; hlavné, základné pravidlá, princípy; fundamentálny prvok • podstatný (op. nepodstatný) • zásadný: podstatný dôvod, zásadná otázka • prvoradý (op. druhoradý) • prvý • primárny (op. sekundárny) • prvotný (op. druhotný): prvoradá úloha; táto vec je na prvom mieste; primárna, prvotná funkcia • najdôležitejší • najvýznamnejší: najdôležitejšie je zdravie; najdôležitejšia, najvýznamnejšia myšlienka • kniž. eminentný: eminentný záujem • ústredný • centrálny • titulný (hlavný vzhľadom na postavenie medzi inými): centrálny systém; ústredná, titulná postava románu • zastar.: sídelný • stoličný (obyč. o meste, ktoré bolo v minulosti sídlom panovníka al. centrom určitej územno-právnej jednotky) • dominantný (výrazný, prevládajúci): dominantné vlastnosti druhu • kľúčový • nosný • oporný: kľúčový, nosný motív poviedky; oporné body • kniž. kardinálny • zastaráv. kapitálny: kardinálny, kapitálny problém • generálny • najvyšší: generálny, najvyšší štáb; najvyššia výhra, inštancia; čelný, predný: čelný, predný predstaviteľ; zaujať čelné, predné pozície, miesta • vedúci • hegemónny (hlavný v zmysle nadriadenosti): vedúci redaktor; vedúca, hegemónna sila • korunný (o jedinom svedkovi vraždy, trestného činu a pod.): hlavný, korunný svedok
2. p. predný 1
stredný 1. ktorý sa nachádza v strede, uprostred niečoho: stredná časť pozemku, záhrady • prostredný (stredný v poradí, obyč. v nepárnom počte): navliecť si prsteň na stredný, prostredný prst; prostredný syn • centrálny (tvoriaci centrum, obyč. územné; umiestnený v centre): centrálna Európa, centrálne oblasti kontinentov
2. ktorý má prostrednú mieru istej vlastnosti; ktorý je v poradí, v hodnotení uprostred • priemerný: výrobok strednej, priemernej kvality; byť stredným, priemerným žiakom • prostredný: človek prostrednej postavy
ústredný nachádzajúci sa v strede; vystupujúci do popredia; prvý z hľadiska dôležitosti, nadradenosti a pod. • centrálny: ústredná, centrálna budova podniku; ústredný, centrálny orgán, riaditeľ • hlavný • základný • kľúčový • dominantný: sústrediť sa na hlavný, základný, kľúčový problém; kľúčový konflikt románu; dominantná postava príbehu • najdôležitejší: najdôležitejšia myšlienka textu • najvyšší (inštančne): najvyšší úrad, najvyšší veliteľ
základný tvoriaci najdôležitejšiu, nevyhnutnú (sú)časť niečoho • hlavný: základný, hlavný princíp učenia • uholný • osnovný • východiskový (tvoriaci súčasť základu): položili uholný kameň stavby • prvotný • primárny: prvotný význam; primárna funkcia, vlastnosť (op. druhotný, sekundárny) • centrálny • kľúčový • dominantný: centrálne postavenie; kľúčový, dominantný prvok • zásadný • ťažiskový: zásadný, ťažiskový problém • kniž.: fundamentálny • meritórny • principiálny • kapitálny • kardinálny • substanciálny • bazálny: principiálny rozdiel; kapitálne, substanciálne otázky • podstatný: Všímaj si najprv podstatné veci, vlastnosti! • existenčný (týkajúci sa existencie): existenčné potreby • expr. psí: psia povinnosť • kniž.: konštitutívny: konštitutívne prvky • kmeňový (základný a nemenný): kmeňový stav pracovníkov, kmeňové stádo • začiatočný • prvopočiatočný • zárodkový • zárodočný • pren. embryonálny (základný a prvý z hľadiska pôvodu): začiatočný, zárodočný stav • neodvodený: neodvodený význam slova • elementárny • jednoduchý • triviálny (základný a najmenej zložitý): neovláda ani základné, elementárne, jednoduché pravidlá prevádzky • všeobecný (nezabiehajúci do podrobností): všeobecné vzdelanie • kniž. rudimentárny: rudimentárne znaky života • školácky • začiatočnícky: školácka chyba
1. stredný, stredový: Centrálne Alpy; fyz. c. tlak;
2. ústredný, hlavný: c. systém, problém, c-a vláda, c-e sídlo; anat. c-e nervstvo;
centrálne prísl.: c. umiestiť;
centrálnosť, -ti ž.