centrálny príd.
1. ležiaci v centre (význ. 1), stredný: c-e oblasti Afriky
2. vzťahujúci sa na centrum (význ. 2, 4), ústredný: c-e úrady; c. význam hlavný; c. záujem; anat. c-e nervstvo;
centrálne prísl.: c. umiestnený; c. riadené hospodárstvo
centrálne prísl.
centrálne prísl. 1. ▶ so zreteľom na polohu, na umiestnenie v strede; syn. stredovo: c. riešené osvetlenie 2. ▶ vzhľadom na ústredie, na centrum, na (jedno) ústredné miesto: c. riadené úrady, organizácie; c. riadená ekonomika
1. umiestnený v centre 1: c-a os; hist. c-e mocnosti (v 1. svetovej vojne) vojenská aliancia Nemecka, Rakúsko-Uhorska, Bulharska a Turecka; bot. c-e jadro bunkové jadro ležiace uprostred zárodočného vaku rastlín, z ktorého po oplodnení vzniká endosperma; mat. c-e premietanie stredové; astron. c-a hviezda ktorá je v strede planetárnej hmloviny; archit. c-a dispozícia pôdorysný rozvrh stavby, kruhový al. kružnicami vymedzený (štvorec, mnohouholník a i.), usporiadaný podľa stredu (zvislej osi); c-a stavba s centrálnou dispozíciou, centrála 3
2. tvoriaci ústredie, centrum 2; z ústredia, z centra vychádzajúci, ústredný; k centru smerujúci: c-e služby, c. orgán; c-a jednotka; anat. c. nervový systém (u stavovcov a človeka) súbor hierarchicky usporiadaných nervových centier riadiacich činnosť organizmu; peňaž. c-a banka ceduľová, emisná, ústredná; – geod. c-e zemetrasenie s otrasmi vychádzajúcimi z jedného bodu, stredové; – fyz. c-e pole silové pole, v ktorom sila v každom mieste mieri do jedného bodu; c-a sila ktorá v ľubovoľnom okamihu smeruje k tomu istému pevnému bodu; c. pohyb okolo silového centra;
centrálne prísl.: ekon. c-e riadené hospodárstvo;
centrálnosť -ti ž.
1. stredný, stredový: Centrálne Alpy; fyz. c. tlak;
2. ústredný, hlavný: c. systém, problém, c-a vláda, c-e sídlo; anat. c-e nervstvo;
centrálne prísl.: c. umiestiť;
centrálnosť, -ti ž.