ceniť nedok.
1. určovať, odhadovať cenu, oceňovať: c. (si) chatu na pol milióna Sk
2. určovať hodnotu, hodnotiť, posudzovať, oceňovať: c. pracovníka podľa vykonanej práce
3. kladne hodnotiť, oceňovať: c. vysokú kvalitu výrobku, c. zmysel pre zodpovednosť; veľmi, vysoko c. niekoho, niečo
// ceniť si vážiť si: c. si slobodu, zdravie, život; c. si niekoho ako človeka
ceniť -ní -nia ceň! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok.
ceniť si -ní si -nia si ceň si! -nil si -niac si -niaci si -nený -nenie si nedok.
ceniť -ní -nia ceň! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok. 1. (čo) ▶ udávať, stanovovať peňažnú cenu niečoho; syn. oceňovať: c. dom, pozemok, záhradu; c. zhabaný tovar; dopyt ukazuje, čo je vyššie cenené; Predávajúci veľa necenil, kupujúci cenu nemenil. Ťapli si do dlaní. [J. F. Kunik] 2. (koho, čo) ▶ určovať význam, dôležitosť niekoho al. niečoho; syn. hodnotiť: c. nového pracovníka; c. niekoho podľa zásluh; c. vykonanú prácu; c. umelcovu tvorbu 3. (čo, koho) ▶ kladne hodnotiť; syn. oceňovať: c. charakter, pracovitosť niekoho; c. úspechy športovca; vysoko c. svoj vynález; slovenskí ženisti sú mimoriadne cenení ▷ dok. ↗ oceniť
ceniť si -ní si -nia si ceň si! -nil si -niac si -niaci si -nenie si nedok. (koho, čo) ▶ uvedomovať si význam, hodnotu; prejavovať ocenenie, uznanie; mať vo vážnosti, v úcte; syn. vážiť si, oceňovať: c. si život, zdravie; c. si úprimnosť; c. si priateľstvo; c. si vzdelanie; c. si niekoho ako odborníka; Hostia si odnášali ako pamiatku autentické výšivky, čipky z rukávcov, črpáky, ktoré si miestne obyvateľstvo málo cenilo. [S. Kovačevičová] ◘ fraz. neceniť si niekoho, niečo ani za deravý groš vôbec
ceniť si p. vážiť si
ceniť určovať cenu, hodnotu, význam niečoho • oceňovať • hodnotiť • ohodnocovať: cenili, hodnotili, oceňovali, ohodnocovali majetok veľmi vysoko; cenili, hodnotili pracovníkov podľa výkonu • hovor. šacovať • odhadovať (odhadom určovať cenu): auto šacovali na sto tisíc • posudzovať • zvažovať: vedel spravodlivo posudzovať, zvažovať, ceniť každú vec
ctiť 1. pociťovať al. prejavovať úctu, vážnosť k niekomu, niečomu • ctiť si • mať v úcte • mať vo vážnosti • vážiť si: ctí (si), váži si starších ľudí; ctí (si), má v úcte, vo vážnosti názory iných • uctievať (preukazovať úctu ako k božstvu, k svätým a pod.): uctievajú ho ako Pána Boha • vzdávať úctu: vzdávali úctu padlým za slobodu • cirk. deifikovať • zbožňovať (pociťovať prepiatu úctu) • ceniť si (prisudzovať niekomu, niečomu veľkú vážnosť): cení si priateľov • nár. bečeľovať (Kukučín) • uznávať
2. vyvolávať úctu • robiť česť: ten čin vás nectí, nerobí vám česť
rešpektovať 1. prejavovať uznanie, toleranciu • mať rešpekt • mať vo vážnosti • mať v úcte: rešpektuje svojich nadriadených; má rešpekt pred starším, má v úcte starších • vážiť si • ceniť si: váži si, cení si svojich priateľov • ctiť (si) • uctievať (si) (prejavovať úctu): ctí si rodičov • uznávať • dať na: Vysvetli mu to, na teba dá! • zastar. podbať (obyč. v zápore): nepodbá jeho rady
2. p. uznať 2, zachovať 2
vážiť si prejavovať ocenenie, uznanie • mať vo vážnosti • mať v úcte: váži si, má vo vážnosti starších; má v úcte kultúrne hodnoty • ceniť si • ctiť (si) • uctievať (si): ctí (si) prácu, život; cení si slobodu • uznávať (obyč. pre nejaké kvality): uznáva ho ako odborníka • nár. bečeľovať (Kukučín): všetci ho bečeľujú
ceniť, -í, -ia nedok.
1. (čo) udávať, určovať, stanovovať peňažnú cenu niečoho: vysoko, nízko c. niečo, c. niečo na 1000 Kčs;
2. (koho, čo) určovať význam, dôležitosť niečoho al. niekoho, hodnotiť, oceňovať: vysoko, nízko, málo, veľmi c. niečo, niekoho;
dok. oceniť
|| ceniť si (koho, čo) prisudzovať niekomu, niečomu veľkú hodnotu, význam, vážiť si: c. si svoj život, slobodu, priateľstvo
● neceniť si niekoho, niečo ani za deravý groš vôbec;
dok. oceniť si
ceniť nedok. 1. určovať, odhadovať peňažnú hodnotu niečoho: Ceňí voli peťisíc (Hor. Lehota DK); Barz visoko cenili tot statog na jarmoku (Rochovce ROŽ) F. ceňí si každí krok (Bošáca TRČ) - nič nerobí zadarmo 2. hodnotiť niečo al. niekoho, oceňovať, vážiť si: Jako si hu ceňév (nevestu), tolko dav (Lapáš NIT)
ceniť, cenovať ndk 1. určovať cenu niečoho: wssade zagiste kupa se cenj: prodawacž zacenuwa, kupugjcy trzy, pokud nedogednagj (KoB 1666); prodawač wyklada (:cenj:) wecy kupecke (:towary:) (OP 1685); (krava) gest cenowana za pat talyerou (ČAJKOV 1689); tyto wecy gsu drachsse gako cenene (CO 17. st); ne welmy drahó cenj (KS 1763); gedna hlawa oslowa za osemdesat stribernych bila cenena (MK 18. st) 2. určovať hodnotu, hodnotiť; pripisovať istý význam, závažnosť: frumentum aestimare: obilj ceniti (WU 1750); appretio: ssacugem, cenjm; taxo: ssacugem, cenjm, w powážnosti mám (KS 1763); ponewádč muža za mnoho cenowal, geho za učelího uznáwal (BR 1785); liceo: cenen bjwám (DSL 18. st);