cengať nedok.
1. (o zvončeku, skle, kove) vydávať jasný, zvonivý zvuk: peniaze, poháre c-jú
2. vyludzovať jasný zvuk nárazmi kovu, skla ap., štrngať: c. príbormi, peniazmi
3. zvoniť zvončekom (pri dverách bytu, domu): niekto c-á, telefón c-á;
dok. cengnúť -e -ú -gol: peniaz c-l; c. prsteňom o pohár
cengnúť -gne -gnú -gni! -gol -gla -gnúc -gnutie dok.
cengať, cingať -gá -gajú -gaj! -gal -gajúc -gajúci -ganie nedok. 1. ▶ (o zvončeku, skle, kove a pod.) vydávať jasný, zvonivý zvuk; syn. zvoniť, cengotať, cinkať: zvončeky, spiežovce cengajú; poháre, mince, fľaše cingajú; Články reťaze mu cengajú v ovisnutej ruke. [M. Figuli] 2. (čím) ▶ spôsobovať vyludzovanie jasného zvuku nárazmi kovu, skla a pod. o seba (navzájom); syn. štrngať, štrngotať: c. lyžicou, vidličkou, nožom (o tanier); c. príbormi pri umývaní; c. kľúčmi, retiazkou; c. drobnými vo vrecku 3. ▶ vyvolávať zvonivý zvuk prostredníctvom mechanizmu na zvonenie; syn. zvoniť: c. pri dverách; telefón nástojčivo cengá; od skorého rána cingajú električky; školské cenganie oznamujúce začiatok al. koniec vyučovacej hodiny; Som zvedavý, kto dnes bude na svitaní cengať. [V. Šikula] ▷ opak. cengávať, cingávať -va -vajú -val; dok. ↗ cengnúť, zacengať, zacingať
cengnúť -gne -gnú -gni! -gol -gla -gnúc -gnutý -gnutie dok. 1. ▶ (o zvončeku, skle, kove a pod.) vydať jasný, zvonivý zvuk; syn. cinknúť: reťaz, fľaša cengla; Zatmilo sa mi pred očami a lyžička niekoľkokrát cengla. [H. Zelinová] 2. (čím (o čo)) ▶ vylúdiť jasný zvuk nárazom kovu, skla a pod. o seba (navzájom); syn. štrngnúť: c. pohárom; c. prsteňom o sklo; Svižko sa obrátil na podpätku čižmy, takže mu podkovička cengla o klinec v dlážke. [M. Figuli] 3. ▶ vyvolať krátky, zvonivý zvuk prostredníctvom mechanizmu na zvonenie; syn. zazvoniť: telefón, zvonček krátko cengol; idem mu c. zazvoniť pri dverách, pri bráne; pren. V jeho úsmeve cengne hrdosť. [P. Karvaš] preblesne ▷ nedok. ↗ cengať
cengať (nár. i cingať), -á, -ajú nedok.
1. vydávať jasný, zvonivý zvuk (o zvončeku, o kove, o skle a pod.): peniaze, poháre cengajú, zvonec, telefón cengá;
2. (čím) spôsobovať, vyludzovať jasný, zvonivý zvuk (zvončekom, kovom, sklom a pod.): c. zlatom, príborom;
3. zvoniť zvončekom (obyč. pri dverách, na bráne): Adam, pozrite, kto cengá. (Stod.);
opak. cengávať, -a, -ajú;
dok. cengnúť i zacengať
cengnúť, -ne, -nú, -gol dok.
1. vydať jasný, zvonivý zvuk (o zvončeku, o kove, o skle): peniaz, pohár, zvonec cengol;
2. (čím, o čo) spôsobiť, vyvolať jasný, kovový zvuk (zvončekom, kovom, sklom ap.): c. príborom, zvoncom, c. prsteňom o pohár;
nedok. cengať