cengať nedok.
1. (o zvončeku, skle, kove) vydávať jasný, zvonivý zvuk: peniaze, poháre c-jú
2. vyludzovať jasný zvuk nárazmi kovu, skla ap., štrngať: c. príbormi, peniazmi
3. zvoniť zvončekom (pri dverách bytu, domu): niekto c-á, telefón c-á;
dok. cengnúť -e -ú -gol: peniaz c-l; c. prsteňom o pohár
cengať, cingať -gá -gajú -gaj! -gal -gajúc -gajúci -ganie nedok.
cengať, cingať -gá -gajú -gaj! -gal -gajúc -gajúci -ganie nedok. 1. ▶ (o zvončeku, skle, kove a pod.) vydávať jasný, zvonivý zvuk; syn. zvoniť, cengotať, cinkať: zvončeky, spiežovce cengajú; poháre, mince, fľaše cingajú; Články reťaze mu cengajú v ovisnutej ruke. [M. Figuli] 2. (čím) ▶ spôsobovať vyludzovanie jasného zvuku nárazmi kovu, skla a pod. o seba (navzájom); syn. štrngať, štrngotať: c. lyžicou, vidličkou, nožom (o tanier); c. príbormi pri umývaní; c. kľúčmi, retiazkou; c. drobnými vo vrecku 3. ▶ vyvolávať zvonivý zvuk prostredníctvom mechanizmu na zvonenie; syn. zvoniť: c. pri dverách; telefón nástojčivo cengá; od skorého rána cingajú električky; školské cenganie oznamujúce začiatok al. koniec vyučovacej hodiny; Som zvedavý, kto dnes bude na svitaní cengať. [V. Šikula] ▷ opak. cengávať, cingávať -va -vajú -val; dok. ↗ cengnúť, zacengať, zacingať
cengnúť -gne -gnú -gni! -gol -gla -gnúc -gnutý -gnutie dok. 1. ▶ (o zvončeku, skle, kove a pod.) vydať jasný, zvonivý zvuk; syn. cinknúť: reťaz, fľaša cengla; Zatmilo sa mi pred očami a lyžička niekoľkokrát cengla. [H. Zelinová] 2. (čím (o čo)) ▶ vylúdiť jasný zvuk nárazom kovu, skla a pod. o seba (navzájom); syn. štrngnúť: c. pohárom; c. prsteňom o sklo; Svižko sa obrátil na podpätku čižmy, takže mu podkovička cengla o klinec v dlážke. [M. Figuli] 3. ▶ vyvolať krátky, zvonivý zvuk prostredníctvom mechanizmu na zvonenie; syn. zazvoniť: telefón, zvonček krátko cengol; idem mu c. zazvoniť pri dverách, pri bráne; pren. V jeho úsmeve cengne hrdosť. [P. Karvaš] preblesne ▷ nedok. ↗ cengať
cengať vydávať jasný, zvonivý zvuk pri náraze kovových al. sklených predmetov; spôsobovať takýto zvuk • cengotať • cinkať • cinkotať • cingotať • cingať: zvonce, spiežovce cengajú, cengocú; cengať, cinkať, cinkotať zvončekom na bicykli • expr.: cilingať • zvonkať (jemne cengať): ovce cilingajú zvončekmi; hrkálky zvonkajú • klingať • klinkať: zvonec v diaľke klingá • cvendžať • štrngať • štrngotať: kosa cvendží, ostrohy cvendžia, štrngajú; cvendžať, štrngať príborom • zvoniť • vyzváňať (najmä o zvončeku al. zvonci ako súčasti niečoho): telefón dlho zvonil, vyzváňal, cengal; zvonili sme, cengali, vyzváňali, ale nikto neotváral • znieť: zvonček neprestával znieť
p. aj štrngať
štrngať pri náraze kovových, sklených a pod. predmetov vydávať zvonivý krátky zvuk; spôsobovať takýto zvuk • štrngotať: podkovičky, poháre štrngajú, štrngocú; štrngať ostrohami • rinčať (o ostrom zvuku): rozbité sklo rinčalo • expr.: brinkať • brinčať • brnkať • brnkotať (jemne): brinkať, brinčať príborom, reťazami; ostrôžky brnkajú • cvendžať • cvengotať • cengať • zried. cvengať: meče, zbrane cvendžia; cengá pohármi, mincami • zvoniť: poháre krásne zvonia; zvoní vidličkou o tanier • nár. strundžať (Figuli) • expr. poštrngávať (chvíľami slabo štrngať): poštrngávať pohármi
zvoniť 1. vydávať jasný zvuk ako pri náraze kovu o kov (o zvone, zvonci, zvončeku); spôsobovať takýto zvuk: zvony zvonia na poludnie • vyzváňať (dlho a slávnostne al. nástojčivo): vyzváňať na všetkých zvonoch; vyzváňajú na poplach • kniž. hlaholiť (príjemne, lahodne): zvon hlaholí • zozváňať (zvonením zvolávať do kostola): ponáhľaj sa, už zozváňajú • nár. zazváňať (Kalinčiak) • nár. prezváňať (Dobšinský) • zried. rozzváňať • cengať (o zvončeku): telefón zvoní, cengá; na dverách cengá zvonček • vycengávať • vycengúvať (dlho, ustavične) • expr.: klingať • klinkať: spiežovce klingajú, klinkajú; umieráčik smutne klingá • expr. zvonkať: ovce po ceste zvonkali
2. vydávať jasný, zvonivý zvuk (o kovovom al. sklenom predmete) • cengať • cvendžať • cvengať: poháre pri zdravkaní zvonili, cengali • cinkať • cingať • cilingať (veľmi jasno): peniaze cinkajú, cilingajú • štrngať • štrngotať: taniere pri ukladaní štrng(ot)ali; podkovičky na ceste jasne zvonia, štrngajú, štrngocú • expr. zvonkať: zvonkanie hrkálok
3. p. zvučať
cengať (nár. i cingať), -á, -ajú nedok.
1. vydávať jasný, zvonivý zvuk (o zvončeku, o kove, o skle a pod.): peniaze, poháre cengajú, zvonec, telefón cengá;
2. (čím) spôsobovať, vyludzovať jasný, zvonivý zvuk (zvončekom, kovom, sklom a pod.): c. zlatom, príborom;
3. zvoniť zvončekom (obyč. pri dverách, na bráne): Adam, pozrite, kto cengá. (Stod.);
opak. cengávať, -a, -ajú;
dok. cengnúť i zacengať
cengnúť, -ne, -nú, -gol dok.
1. vydať jasný, zvonivý zvuk (o zvončeku, o kove, o skle): peniaz, pohár, zvonec cengol;
2. (čím, o čo) spôsobiť, vyvolať jasný, kovový zvuk (zvončekom, kovom, sklom ap.): c. príborom, zvoncom, c. prsteňom o pohár;
nedok. cengať
cengať i cingať nedok. csl zvoniť, vydávať zvonivý zvuk so zvončekom: Darmo cengáš, kod je hluchí (Čierna Lehota ROŽ); Zme očuli cingat pri vrátách (Chocholná TRČ); cingac (Studenec LVO) F. furd za ním cingá (Lukáčovce HLO) - stále za ním chodí; už mu cingajú (Prosné PB) - už je mŕtvy, zomrel
cingať p. cengať
cengať ndk vydávať cengavý zvuk, zvoniť: tsengek: cengám (CLH 18. st); tinnio: cengam, znim; tinnitus: cengáni, zneni (LD 18. st)