celebrovať nedok. cirk. slúžiť (novšie sláviť) omšu: omšu c-l košický arcibiskup; v rozhlasovom prenose c-l duchovný našej farnosti
celebrovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rujúci -rovaný -rovanie nedok.
celebrovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rujúci -rovaný -rovanie nedok. ⟨lat.⟩ cirk. (čo; ø) ▶ predsedať liturgickému zhromaždeniu pri určitom liturgickom slávení (omše, sviatostí a pod.); slúžiť omšu: v nedeľu celebruje biskup; pontifikálnu omšu celebroval pápež; celebrujúci kňaz
celebrovať nedok. ‹l› cirk. (čo; ~) slúžiť omšu
celebrovať p. slúžiť 6
slúžiť 1. pracovať ako sluha, slúžka (najmä v minulosti): slúžil dva roky u bohatého gazdu; slúžila u pánov v meste • hovor.: čeľadníčiť • paholčiť • parobčiť (pracovať ako čeľadník, paholok): nechcel viac čeľadníčiť, paholčiť, parobčiť • posluhovať: chodila posluhovať do domácnosti • zastar. sluhovať
2. vyvíjať činnosť v prospech niekoho • pracovať (pre niekoho, niečo): celý život slúžil vlasti, pracoval pre dobro ľudí • pomáhať (prispievať pomocou): pomáhať dobrou radou niekomu; objav pomáha, slúži ľudstvu • pejor.: prisluhovať • službičkovať • služobníčkovať (slepo niekomu slúžiť): ochotne prisluhuje, službičkuje vrchnosti • pejor. prostituovať sa (slúžiť niekomu proti svojmu presvedčeniu)
3. byť v chode, v obvyklej činnosti • fungovať: televízor ešte dobre slúži, funguje; nohy mu už neslúžia • pracovať: prístroj pracuje celý deň; srdce mu dobre pracuje • byť v poriadku: zariadenie je v poriadku
4. byť na úžitok, byť užitočný (zdravotne, psychicky) • prospievať • osožiť: pohyb na čerstvom vzduchu mu slúži, prospieva, osoží • expr. žíriť: nová rodina mu žíri
5. mať funkciu, byť používaný na niečo • používať sa • využívať sa: sklad slúži, používa sa ako byt; priehrada slúži, využíva sa na rekreáciu
6. vykonávať náboženské obrady • vysluhovať: slúžiť, vysluhovať omšu za mŕtveho • celebrovať (slávnostnú omšu)
celebrovať, -uje, -ujú nedok. cirk. (čo) slúžiť bohoslužby: c. omšu
celebrovať nedok. gem expr. chodiť sem-tam, túlať sa: Tá stará celí den celebruje po dedžine (Sása REV); Celí den lem celebruje deka̋ (Kameňany REV)
celebrovať ndk lat, celebrírovať lat/nem 1. cirk slúžiť slávnostnú omšu: swatu mšu celebrowaty nedam (ZVOLEN 1680 E) 2. adm konať nej. úradný al. právny úkon; akt: oculata celebrowala se (ZAMAROVCE 1630); pry celebrowany prawa utrowa fl 1, d 2 (S. ĽUPČA 1721); kazdoročzne magi se celebrowat a potwrzowat postanoweni richtarske (PREŠOV 1735) 3. odbavovať pravidelné zhromaždenie: na Smolniku celebrowaneg congregatii banskeho uradu (SMOLNÍK 1698); takowa ceremonia y w Moskwyi negoždobněgssj gest celebrirowana (NK 1721); byl shromaždenj cech bednarsky celebrugjce swug quartal (s. l. 1774)