cela -y ciel ž. malá obytná miestnosť so skromným zariadením: väzenská, mníšska c.
celý
I. príd.
1. úplný vo všetkých častiach, všetok, op. čiastočný: c. svet, c-é ľudstvo, c-á Európa; c. národ všetci jeho príslušníci; c-é mesto, c. život; mat. c-é číslo, op. desatinné, zlomok; hud.: c. tón interval veľkej sekundy; c-á nota
2. (o jednotlivine) kt. je v celku, celistvý, neporušený: pohár ostal c.; c. chlieb nenačatý; c-é šaty v 1 kuse; expr. vrátil sa c. nič sa mu nestalo
3. expr. vyj. veľkú mieru vlastností, javov, procesov ap.: je c. bledý, šťastný, c. premočený, c. sa trasie; c-á hŕba, kopa veľa; to je c. román napínavý príbeh ako v románe; je z neho už c. muž už je (telesne) vyspelý; celých desať rokov plných; trvá to c-ú večnosť veľmi dlho; c. čas sa nevidíme
● z c-ého srdca vrúcne, úprimne; robí z c-ej sily koľko vládze; (kričať) z c-ého hrdla, na c-é hrdlo veľmi hlasno; (prehrať) na celej čiare úplne; smiať sa na c-é kolo veľmi hlasno; aby bol aj → vlk sýty, aj baran c.; to je c. otec, c-á mater je mu, jej veľmi podobný; byť c. bez seba, preč veľmi rozrušený; to je c. on je to preňho charakteristické; to je to c-é v tom je hlav. príčina;
celosť -i ž.
II. celá ž. celé číslo: jedna c. dve desatiny 1,2; nula c-ých päť desatín 0,5
celá celej pl. N celé G celých ž.
cela cely ciel ž.
celá celej pl. N celé G celých ž. mat. ▶ celé číslo: jedna c., tri desatiny 1‚3; tri celé, štyri desatiny 3‚4; dvadsaťpäť celých, šesť desatín 25‚6
cela cely ciel ž. ⟨lat.⟩ 1. ▶ malá, obyč. tmavá obytná miestnosť so skromným zariadením: kláštorná, mníšska c.; tmavá c.; väzenská c.; osobitná, spoločná c.; odviesť, zavrieť niekoho do cely; c. policajného zaistenia miestnosť pre zadržané, zaistené osoby, ktorá slúži na ich dočasnú izoláciu do rozhodnutia sudcu o ich vzatí do väzby al. prepustení na slobodu 2. archit. ▶ hlavná kultová miestnosť v antickom chráme, v ktorej boli umiestnené sochy bohov ▷ celička -ky -čiek, celka -ky celiek, cielka -ky -lok ž. zdrob. expr. k 1: na chodbe bol vedľa seba celý rad celičiek; zavrieme ťa do celičky, neskôr uvidíme
cela -y ž. ‹l›
1. archit. i cella (v antike) hlavná miestnosť bez okien, vlastný kultový priestor chrámu so sochou božstva, prístupný len kňazom, u Grékov naos
2. malá obytná miestnosť s najnevyhnutnejším vybavením (v kláštore, vo väzení a i.)
cela malá tmavá obytná miestnosť so skromným zariadením: mníšska, väzenská cela • izbica • komôrka: opát zašiel do svojej izbice • zastar. temnica • kobka (tmavá klenutá cela): kobky pre odsúdených
veľa vyjadruje veľké množstvo, veľký počet, rozsah; vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah deja a pod. (op. málo) • hodne • mnoho • dosť: zarobil veľa, hodne peňazí; má mnoho, dosť priateľov • plno: všade bolo veľa, plno kriku • nemálo • zaveľa: nemálo schopných ľudí už odišlo; zaveľa krvi stratil • hojne • sporo • výdatne: pršalo drobne, ale hojne, sporo, výdatne • hovor.: moc • až-až, pís. i ažaž: má toho moc, až-až • expr.: hromada • kopa • hŕba • celá kopa • celá hŕba • hovor. expr. fúra: hromada, kopa, hŕba divákov sa na zápas nedostala • expr. hory-doly: nasľubovať hory-doly • expr.: niečo • dačo • voľačo • čosi: ten už toho niečo, dačo preskákal; v živote už toho voľačo, čosi skúsil • expr.: poriadne • požehnane: detí má poriadne, požehnane • hovor. expr.: neúrekom • vyše práva: starostí má neúrekom, vyše práva • fraz.: na tucty • na stovky • hovor. expr.: hrôza • hrúza • až beda • až strach • do aleluja: hrôza, hrúza dreva sa váľalo po ceste; snehu napadlo až beda, až strach • hovor. expr.: bohviekoľko • čertviekoľko • ktoviekoľko • ktohoviekoľko (obyč. pri zápornom slovese): za ten týždeň bohviekoľko, čertviekoľko, kto(ho)viekoľko nezarobil • hovor. zried. dúže (Hviezdoslav) • veľmi (vyjadruje mieru): nemal by tak veľa, veľmi piť • priveľa • primnoho • nadmieru • nadmerne • hovor. primoc (príliš veľa, veľmi veľa): priveľa, primnoho si na seba neber; nadmerne, nadmieru fajčí • expr.: preveľa • premnoho (veľmi veľa): na lúke rástlo preveľa, premnoho krásnych kvetov • kniž. zastar. drahne (Kukučín) • subšt.: spústa • habadej
cela, -y, ciel ž.
1. miestnosť (obyč. malá), izbica, komôrka vo väzení, v kláštore: väzenská, mníšska c.;
pren. skromná, veľmi jednoduchá izba: v cele samotára (Kost.);
2. zastar. bunka;
celička, -y, -čiek, celka, -liek i cielka, -lok ž. zdrob. expr.
čela p. včela
cela ž lat 1. malá miestnosť s najpotrebnejším zariadením, komôrka: cella: cella, komůrka (DQ 1629); mnjzska cella (KS 1763); nalezel negaku zanechanu cellu aneb komurku (VP 1764); samotná w swég cele bívaťi buďe (BR 1785) 2. šesťhranná komôrka vo včeľom pláste: (včely) na tuto ffurmu delagu swe celly, aby wýc domčekuw do klata se zmestilo (PP 1734)