Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

cechmajster [-t-] -tra pl. N -tri m.

cechmajster [-t-] -tra pl. N -tri m. ⟨nem.⟩ 1. hist. ▶ volený predstaviteľ remeselníckeho cechu: murársky c.; hlavný, najvyšší c.; ceny remeselných výrobkov určovali cechmajstri; Zábavu každého cechu otváral vždy cechmajster. [Pd 1995]
2. hovor. ▶ vedúci skupiny al. združenia ľudí s rovnakými záujmami: prvý, druhý c.; c. gajdošov, husliarov; c. Cechu podlahárov a parketárov Slovenska

cechmajster -tra m. ‹n› hist. volený predstavený cechu¹;

cechmajstrovský príd.: c-é právo

cechmajster, -tra m. predstavený stredovekého cechu;

cechmajstrovský príd.: c. súd;

cechmajstrovstvo, -a str. hodnosť cechmajstra

cächmajster p. cechmajster

cechmajster m. (cächmajster, cechmister) zastar. predstavený cechu: Každá cächa mala svojho cächmajstra (Ratková REV); Braterstvo malo svojeho cechmajstra (Dl. Lúka BAR); cechmister (Bošáca TRČ)

cechmajster [-majster, -mist(e)r] m nem
1. volený predstavený remeselníckeho cechu: woliti sobe magu bratřy každy rok na Kraczun dwoch cechmistrow, staryho a mladssyho (CA 1585); (tovariš) ma se poneyprw u sl. magistratu ohlasit, potom u pana cechmagstra (TRENČÍN 1663); kazdeho roku gest powinnost, aby sebe bratrowe gedneho hodneho a mudreho z majstruw za czechmistra wiwolily ((TOPOĽČANY) 18. st)
2. predstavený vôbec: hetaeriarcha: prechádzač bratrstwa, cechmjstr, prior; tribunus: cechmjstr, mistr porádku (KS 1763); cechmajstrová [-mistr-] ž žena cechmajstra: cztity, ssanowaty a w poctiwosty gmity y pany czechmystrowu (TRENČÍN 1709); p. cechmistroweg nestatečne mena nadawal (KRUPINA 1776); cechmajstrovský príd k 1: za vradu cechmistrovskeho p. Matthiasa Fabriciusa (BREZNO 1673); urad cechmistrowski (KRUPINA 1773); cechmajstrovstvo [-strov-, -ster-] s úrad cechmajstra: za czasu cechmístrowstwa Daniele Zimany (P. ĽUPČA 1696); gestli by se pre nedbanliwost sskodna wecz stala, cechmystrowe z czechmysterstwa magj zloženj byti (KOŠICE 1739)