cech1, -u m. (zastar. i cecha, -y ž.)
1. stavovská organizácia remeselníkov toho istého remesla v stredoveku: obuvnícky, krajčírsky c.;
pren. skupina, združenie ľudí rovnakých záujmov: c. starých mládencov
● hovor. prijať niekoho do c-u medzi seba;
2. hovor. útrata v hostinci a pod.: zaplatiť celý c. účet;
cechový i cechovný príd.: c. tovariš, c-é mesto, c-é predpisy;
pren. pejor. remeselný, úzky, ohraničený, kastovnícky: c. politik
cech2, -u m. (rus.) určitý spôsob organizácie riadenia výroby, niekoľko dielní, v ktorých prebieha uzavretý výrobný cyklus;
cechový príd.: c. kontrolór, plánovač
Čech, -a, mn. č. -si m. príslušník českého národa;
Češka, -y, -šiek ž.;
Čechy, Čiech, v Čechách, Čechami ž. pomn. krajina obývaná Čechmi;
český príd. týkajúci sa územia Čiech; pochádzajúci z Čiech; vlastný Čechom a pod.: č. národ, č. jazyk, č. ľud, č-á reč, č-á literatúra; min. č. granát druh polodrahokamu;
česky prísl.: hovoriť (po) česky