cech -u m.
1. stavovská organizácia remeselníkov istého remesla za feud.: krajčírsky, ševcovský c.
2. výr. a organizačný útvar podniku: výrobný plán c-u
3. hovor. skupina, spoločenstvo ľudí rovnakých záujmov: novinársky c., c. umelcov; prijať niekoho do c-u medzi seba
4. hovor. účet, útrata: zaplatiť celý c.
cech cechu pl. N cechy m.
Čech Čecha pl. N Česi G Čechov m.
cech cechu pl. N cechy m. ⟨nem.⟩ 1. hist. ▶ stavovská organizácia remeselníkov a obchodníkov v mestách chrániaca záujmy svojich príslušníkov a sledujúca akosť výrobkov: mlynársky, pekársky c.; krajčírsky, obuvnícky c.; plátennícky, hrnčiarsky c.; stredoveké remeselnícke cechy; pravidlá, reguly cechu; založiť, zrušiť c.; vziať, prijať niekoho do cechu; Združenie cechov historických remesiel na Slovensku 2. ▶ výrobný a organizačný útvar podniku tvoriaci uzavretý prevádzkový celok; syn. prevádzka: partnerské cechy; práca jednotlivých cechov na seba nadväzuje 3. hovor. ▶ skupina al. združenie ľudí s rovnakými záujmami: novinársky, literátsky c.; c. umelcov; zelený c. poľovnícky spolok 4. hovor. ▶ účet, útrata (za celú skupinu, spoločnosť): vyrovnať, zaplatiť c.; mať, nemať na c.
Čechy Čiech ž. pomn. 1. ▶ historická krajina v strednej Európe obývaná Čechmi; od r. 1993 samostatné územie tvoriace spolu s Moravou a Sliezskom Českú republiku: západné, južné Č.; rozkvet Čiech za Vladislava II.; hist. Protektorát Čechy a Morava (v r. 1939 – 1945) 2. neofic. ▶ Česko, Česká republika: politická situácia v susedných Čechách; odísť do Čiech; Problémy mladých ľudí v Čechách sú identické s tými na Slovensku. [Inet 2004] ▷ Čech Čecha pl. N Česi G Čechov m.; Češka -ky Češiek ž.
cech -u m. ‹n›
1. hist. (v stredoveku) organizácia remeselníkov v mestách chrániaca záujmy majstrov toho istého remesla pred konkurenciou a i. a dozerajúca na kvalitu výrobkov; pren. druh ľudí spojených zamestnaním, vekom a i.: novinársky c.
2. ekon. výrobná a organizačná jednotka vnútri podniku tvoriaca technologicky al. miestne uzavretý celok, prevádzku;
cechovný, cechový príd.: c-é zariadenie; c. znak; hist. c-é artikuly stanovy cechov
cech p. výdavok
spoločnosť 1. súhrn spoločne žijúcich ľudí: antická spoločnosť, vývin ľudskej spoločnosti • spoločenstvo: mestské, vidiecke spoločenstvo • kniž. societa: slovenská societa • verejnosť • pospolitosť: pracovať v prospech verejnosti, pospolitosti
2. záujmové, obyč. organizované zoskupenie ľudí al. inštitúcií: akciová spoločnosť, spoločnosť s obmedzeným ručením • spolok: záhradkársky, včelársky spolok; schváliť stanovy spolku • združenie: združenie rodičov a priateľov školy • organizácia: tajná organizácia • klub (obyč. menšia spoločnosť na pestovanie záujmovej činnosti): klub dôchodcov, športový klub • jednota: telovýchovná jednota • kniž. korporácia: verejná korporácia • liga (spolková organizácia): Slovenská liga v Amerike • zväz (spoločnosť vzniknutá na základe spoločných záujmov): zväz architektov • kongregácia (združenie laikov v katolíckej cirkvi): Mariánska kongregácia • konferencia: Slovenská biskupská konferencia • kongres: Svetový kongres Slovákov • únia (spojenie organizácií al. štátov): Európska únia • asociácia (spojenie organizácií rovnakého druhu): umelecká asociácia • syndikát (stavovská spoločnosť): syndikát novinárov • obec (spoločnosť ľudí so spoločnými záujmami): obec spisovateľov • zastar. beseda: umelecká beseda • družstvo (organizácia na spoločnú činnosť): roľnícke, výrobné družstvo • aliancia: aliancia podnikateľov • federácia • konfederácia (združenie organizácií): federácia rušňovodičov, konfederácia odborových zväzov • klan (pevne uzavretá spoločnosť): rodinný klan • cech (spoločnosť ľudí rovnakých záujmov): cech taxikárov • rad (skupina ľudí spojených spoločnými záujmami, vlastnosťami): patriť do radov bojovníkov za ľudské práva • hovor. akciovka (akciová spoločnosť): založiť akciovku • cirk. konvent (združenie mníchov v kláštore): františkánsky konvent • hist. tovarišstvo: Slovenské učené tovarišstvo • hist. zádruha (staroslovanská spoločnosť spočívajúca na kolektívnej držbe pôdy niekoľkých rodín) • mafia (tajná teroristická spoločnosť): sicílska mafia zasa vyčíňala
p. aj spoločenstvo 1
výdavok obyč. mn. č. vynaložené peniaze: osobné, štátne výdavky, výdavky na školstvo • trovy: súdne trovy, ísť niekam na vlastné trovy • útraty: robiť si útraty • náklady: životné náklady • subšt. výlohy: organizačné výlohy • menej vhodné. výdaje • hovor. cech: zaplatiť celý cech • nár. útrovy • pren. expr. škoda: nerobte si škodu
cech1, -u m. (zastar. i cecha, -y ž.)
1. stavovská organizácia remeselníkov toho istého remesla v stredoveku: obuvnícky, krajčírsky c.;
pren. skupina, združenie ľudí rovnakých záujmov: c. starých mládencov
● hovor. prijať niekoho do c-u medzi seba;
2. hovor. útrata v hostinci a pod.: zaplatiť celý c. účet;
cechový i cechovný príd.: c. tovariš, c-é mesto, c-é predpisy;
pren. pejor. remeselný, úzky, ohraničený, kastovnícky: c. politik
cech2, -u m. (rus.) určitý spôsob organizácie riadenia výroby, niekoľko dielní, v ktorých prebieha uzavretý výrobný cyklus;
cechový príd.: c. kontrolór, plánovač
Čech, -a, mn. č. -si m. príslušník českého národa;
Češka, -y, -šiek ž.;
Čechy, Čiech, v Čechách, Čechami ž. pomn. krajina obývaná Čechmi;
český príd. týkajúci sa územia Čiech; pochádzajúci z Čiech; vlastný Čechom a pod.: č. národ, č. jazyk, č. ľud, č-á reč, č-á literatúra; min. č. granát druh polodrahokamu;
česky prísl.: hovoriť (po) česky
cächa p. cech
cech m. i cecha ž. (cächa, cich) 1. csl kedysi stavovská organizácia remeselníkov: Každimu majstrovi stanovila cächa, cächmajster, mesto na järmoku (Ratková REV); Šustrove stare maľi dakedi cechi a v tich cechoch śe schadzaľi (Vranov); cech (Bošáca TRČ) 2. gem, čiast. zsl, vsl akýkoľvek spolok: Ednu kravu zmo museli do cechi zabit (Slavošovce ROŽ); Prijali ho do cechu (Bošáca TRČ); Parobek placil do cichu jednu zlatouku (Pozdišovce MCH) F. ňechcem s ním drža_cech (Hor. Lehota DK) - byť zajedno; do cechu viháňat (Bošáca TRČ) - oznamovať po domoch kedy a kde bude pohreb 3. skupina ľudí: Pret spolkom smo stáli cecha ludží (Kameňany REV) 4. turč, gem, šar výdavok, útrata pri zábave: Keť si vihrau̯, zaplať cechu (Mošovce MAR); Šetok cech som jä zaplačil (Kameňany REV); Taki bul gavaľir, že cali cech, co napiľi za večar, ta mu zaplacil (V. Šariš PRE)
cich p. cech
čech m. mlyn. druh mlynského kameňa pochádzajúceho z Čiech: čech (V. Stankovce TRČ)
cach p. cech
cech [cech, cach2] m, cecha1 ž nem 1. stavovská organizácia majstrov a tovarišov istého remesla: gmenowaneho czechu mystry a společnicy (CA 1579); predal stupu sukeniczkimu czachu ((ZVOLEN) 1681); mystrowe poctyweg cechi garbarskeg (CA 1700); do czechu bi se za towarissa dati chcel (PRIEVIDZA 1797) L. c. držať s kým, c-u trimať byť členom cechu: ktery netrymagi cechu, žadnemu se nedowoluge osnowu anebo prgedzu kupiti (CA 1609); chtel-li by se kdo do cechu nasseho mlinarskeho wkupity a pripogity a s namy cech držety (CA 1663) 2. zhromaždenie, schôdzka cechovej organizácie: aby spolecžnost anebo shromaždieni, totižto czech towaristwa nasseho kowařzskeho miela (CA 1660); magj y remeselnjcy cechy neb zhromaždenj swe (KoB 1666); sa oznamowalo pred uplnim czechom (SKALICA 1729) L. c. držať konať zasadnutie cechu: ma cechmistr každeho ctwrtroku cech a zhromazdeny držat (CA 1674) 3. členský podiel (členské) pri vstupe do cechu: gestliby mistruw syn do cechu se pripogiti chtel, ten pul cechu položy (CA 1613 E); kteri by kolwek towaryss wzal sobe za ženu wdowu cechownu, ten powinen bude pul cechu kupowati (CA 1675) platí polovičné členské; mistrowsky syn wzal-ly bi mistrowsku dgewku za manželku, bude mat uplny cech (CA 1750) oslobodí sa od členského 4. spoločnosť; spoločenstvo: a ty co sy byl, gestly čžlowek, kdo tebe z toho cechu wimaže? (TP 1691); sodalitas: towarystwi, -stwo, bratrstwi, -stwo, cech (KS 1763); do geich (katolikov) czechu se miessaicze (PeP 1770) F. c. držať, mávať s kým spolčovať sa, priateliť sa, paktovať: kdy s hrissniky cech držy (CO 17. st); taže duchodnica z contribučneho ženu czech neb towarystwo držj (DUBNICA n. V. 1722); mnozy z bezbožnimi swug cech miwagi (CS 18. st); po c-u po poriadku: tributim: po porádku, po cechu (KS 1763)
Čech m príslušník českého národa: Waczlawek z Wysokeho Mytha, Czech (ŽK 1468); bohemus: Čech (KS 1763); Češka ž: naziwa se Ano Jozeffina, gestit Czesska, wisokeg a tenkeg postawy (Kur 1785) P. atpn Thomam filium Csech (v Bratislavskej 1295)
Češka p. Čech
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich