cár -a mn. -i/-ovia m. titul panovníka u vých. a juž. Slovanov: c. Peter Veľký; za (panovania) c-a;
cársky príd.: c-a vláda; hist. c-e Rusko;
cárstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. cárska hodnosť
2. cárska ríša
cárstvo -va -tiev s.
cárstvo -va -tiev s. 1. iba sg. ▶ cárska hodnosť: znak cárstva 2. ▶ cárska ríša; cárska vláda: bulharské, ruské c.; rozľahlé c.; hranice cárstva; bojovať proti cárstvu □ v ktoromsi cárstve, v ktoromsi mocnárstve panoval istý cár úvodná formula v niektorých rozprávkach 3. ▶ neobmedzené pôsobenie: c. starých poriadkov; c. zlých mocností; c. ničoty
cárstvo -a s. ‹r < l›
1. cárska ríša: ruské c.
2. cárizmus
cár, -a, mn. č. -i/-ovia m. absolutistický panovník u východných a južných Slovanov za feudalizmu; za c-a v dobe jeho panovania; (rus.) zastar. báťuška cár;
pren. bás. vládca, zvrchovaný pán: To božie slnce v prostriedku stojí, cár veľký v svojich rodinách. (Sládk.);
cársky príd.: c-a vláda, c. despotizmus; hist. c-e Rusko do Veľkej októbrovej revolúcie;
cárstvo, -a, -tiev str.
1. cárska hodnosť al. vláda;
2. krajina, kde vládne cár;
cárik, -a, mn. č. -ci/-ovia m. zdrob. iron.
cárstvo p. cár