cár -a mn. -i/-ovia m. titul panovníka u vých. a juž. Slovanov: c. Peter Veľký; za (panovania) c-a;
cársky príd.: c-a vláda; hist. c-e Rusko;
cárstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. cárska hodnosť
2. cárska ríša
cársky -ka -ke príd.
cársky -ka -ke príd. ▶ vzťahujúci sa na cára; zavedený cárom, cárizmom: c. dvor, palác; cárske letné, zimné sídlo; cárske mesto v ktorom sídli cár; c. režim; c. dôstojník; cárska ochranka; cárska cenzúra, svojvôľa; hist. cárske Rusko do r. 1917
cár -a m. ‹r < l› (u juž. a vých. Slovanov) najvyšší svetský absolutistický vládca; jeho titul (oficiálny v Rusku od 16. stor. do r. 1917, v Bulharsku od 10. stor. do r. 1946);
cársky príd.: c-a vláda
cársky → cár
cár, -a, mn. č. -i/-ovia m. absolutistický panovník u východných a južných Slovanov za feudalizmu; za c-a v dobe jeho panovania; (rus.) zastar. báťuška cár;
pren. bás. vládca, zvrchovaný pán: To božie slnce v prostriedku stojí, cár veľký v svojich rodinách. (Sládk.);
cársky príd.: c-a vláda, c. despotizmus; hist. c-e Rusko do Veľkej októbrovej revolúcie;
cárstvo, -a, -tiev str.
1. cárska hodnosť al. vláda;
2. krajina, kde vládne cár;
cárik, -a, mn. č. -ci/-ovia m. zdrob. iron.
cársky p. cár