cárovná -ej mn. -é -vien ž.
1. panovníčka s cárskym titulom: c. Katarína
2. cárova žena al. dcéra
cárovná -nej pl. N -né G -vien ž.
cárovná -nej pl. N -né G -vien ž. 1. ▶ vládkyňa al. panovníčka s cárskym titulom: ruská c.; c. Katarína Veľká 2. ▶ manželka al. dcéra cára: vzdelávať mladú cárovnú
cárovná -ej ž. ‹r < l›
1. panovníčka s cárskym titulom
2. žena cára
cárovná ž panovníčka s cárskym titulom: Šweda setdesetma tisjc a carowna stotisitzma uderilj do Brandeburskeg zemj (RAKOVICE 1747); Kurlandja gest wčil pod wládu czarowneg mosskowyckeg (KrP 1760)