cár -a mn. -i/-ovia m. titul panovníka u vých. a juž. Slovanov: c. Peter Veľký; za (panovania) c-a;
cársky príd.: c-a vláda; hist. c-e Rusko;
cárstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. cárska hodnosť
2. cárska ríša
cár cára pl. N cári/cárovia m.
cár cára pl. N cári/cárovia m. ⟨rus. ‹ lat.⟩ ▶ titul panovníka u južných a východných Slovanov: bulharský, srbský, ruský c.; c. Ivan Hrozný; c. Peter Veľký; korunovať niekoho za cára; náš báťuška c. prívetivé označenie ruského cára ▷ cárik -ka pl. N -ici/-ikovia G -kov m. zdrob. iron.: bol to iba taký malý miestny c.
cár -a m. ‹r < l› (u juž. a vých. Slovanov) najvyšší svetský absolutistický vládca; jeho titul (oficiálny v Rusku od 16. stor. do r. 1917, v Bulharsku od 10. stor. do r. 1946);
cársky príd.: c-a vláda
cár p. panovník
panovník osoba, ktorá stojí na čele štátu s monarchistickou vládnou formou • vladár • vládca: despotickí panovníci, vladári, vládcovia • hist. vladyka (u starých Slovanov) • monarcha (panovník v monarchii) • kniž. mocnár: rakúsko-uhorskí mocnári • pejor. mocipán • imperátor (zvrchovaný panovník) • kráľ (panovník v monarchii) • cisár (najvyšší titul monarchistického panovníka): japonský cisár • cár (panovník u východných a južných Slovanov): bulharský cár • sultán (panovník v islamských krajinách) • radža (indický feudálny panovník) • expr. potentát: feudálni potentáti • hist. knieža: údelné knieža • kniž. dynasta (Rázus) • kniž. zastar. zemevládca (Rázus)
cár, -a, mn. č. -i/-ovia m. absolutistický panovník u východných a južných Slovanov za feudalizmu; za c-a v dobe jeho panovania; (rus.) zastar. báťuška cár;
pren. bás. vládca, zvrchovaný pán: To božie slnce v prostriedku stojí, cár veľký v svojich rodinách. (Sládk.);
cársky príd.: c-a vláda, c. despotizmus; hist. c-e Rusko do Veľkej októbrovej revolúcie;
cárstvo, -a, -tiev str.
1. cárska hodnosť al. vláda;
2. krajina, kde vládne cár;
cárik, -a, mn. č. -ci/-ovia m. zdrob. iron.
cár m rus absolutistický panovník u východných a južných Slovanov: teutonjckych magister rozbyl dcára mosskowyckeho; obywatele sobě samy wudca wola, ktery dcžárowy nisst neplati (KrP 1760); -ov [-uv] príd privl: toto prybytek czaruw a patrjarchy (KrP 1760)