byrokracia -ie ž. pejor.
1. vrstva ľudí profesionálne pracujúcich v správe a riadení, úradnícky aparát
2. preceňovanie formálnych pravidiel v úradovaní, byrokratizmus;
byrokrat -a m. kto úzkoprso lipne na predpisoch, na formalitách;
byrokratický príd.: b. aparát; b. postup;
byrokraticky prísl.
byrokratický [-t-] -ká -ké príd.
byrokraticky [-t-] prísl.
byrokratický [-t-] -ká -ké príd. 1. ▶ založený na byrokracii, uplatňovaní zákonov, nariadení a predpisov pri spravovaní štátu, organizácie al. inštitúcie prostredníctvom úradníckeho aparátu: b. princíp riadenia štátu; byrokratické úkony; b. mechanizmus štátnej správy; Nastalo pohltenie občianskej spoločnosti štátom, jej podriadenie diktátu byrokratických štruktúr. [A. Hykisch] 2. pejor. 2. st. ▶ -kejší malicherne, úzkoprso uplatňujúci formálne pravidlá pri úradovaní: b. postoj, prístup; byrokratická mašinéria; byrokratickejší systém; kolotoč byrokratického papierovania; Byrokratické duše, ktoré pre každú vec a pre každého človeka, hoci aj nasilu, vymyslia nejaké pomenovanie. [J. C. Hronský]; Na túto byrokratickú tvrdohlavosť som už nemohol reagovať ináč, len tresnúť do stola. [Š. Bednár]
byrokraticky [-t-] prísl. pejor. ▶ (o myslení a konaní úradníckeho aparátu) nepružným, formalistickým spôsobom: postupovať b.; b. riadený systém verejnej správy; b. rozdeľovať štátne peniaze
byrokrat -a m. (byrokratka -y ž.) ‹f + g›
1. príslušník byrokracie 1, 2
2. pejor. človek, najmä úradník, postupujúci nepružne, formalisticky: skostnatený b.;
byrokratický príd.
1. úradnícky: b. systém správy; b. aparát
2. pejor. nepružný, formalistický: b. postup;
byrokraticky prísl.;
byrokratickosť -ti ž. byrokratizmus, byrokracia 3
administratívny ktorý sa týka správy, riadenia, vybavovania verejných vecí • správny: administratívna, správna agenda, budova • kancelársky: administratívny, kancelársky štýl • úradný (oficiálne požadovaný, predpísaný): typický úradný postup • pejor.: úradnícky • byrokratický (úzkoprso sa pridržiavajúci administratívnych formalít, predpisov): úradnícky, byrokratický spôsob; byrokratický aparát
byrokratický p. administratívny, úradný 1
úradný 1. ktorý je typický pre úrad, ktorý sa vyžaduje v administratíve, verejných organizáciách, zariadeniach a pod.; ktorý je úradom potvrdený, zverejnený a pod. • administratívny • kancelársky • rokovací • pejor. byrokratický (prehnane, formalisticky úradný): úradný, administratívny, kancelársky štýl prejavu; fraz. expr. úradný, kancelársky šimeľ (formálne, nepružné vybavovanie; byrokrat); úradný, administratívny, byrokratický postup • oficiálny: oficiálna platnosť, oficiálne schválenie žiadosti
2. vyznačujúci sa úradnou strohosťou, neosobnosťou, formálnosťou (op. dôverný, familiárny) • odmeraný • oficiálny • trocha pejor. oficiózny: v hlase mal úradný, odmeraný tón; úradný, oficiálny, oficiózny charakter stretnutia • formálny (zachovávajúci úradom vyžadovanú formu): úradné, formálne veci, náležitosti • neosobný • strohý (op. familiárny, dôverný): úradná, neosobná, strohá reč
3. p. služobný
byrokracia, -ie ž.
1. vláda činiteľov verejnej správy, vláda úradníctva;
2. hromad. úradníctvo;
3. pejor. úzkoprsé lipnutie na úradných predpisoch: boj proti b-ii;
byrokrat, -a m. pejor. úradník úzkoprso lipnúci na predpisoch, na formalitách;
byrokratka, -y, -tiek ž.;
byrokratický príd.: b-é úradníctvo; b-é spôsoby, metódy;
byrokratickosť, -ti ž.